Výhovorky na neschopnosť a rozhádanosť zlepenca tu už neplatia. Ani na krízu sa príliš vyhovárať nemožno, už sme si na ňu zvykli a biznis sa prispôsobil. Štáty, ktoré sa nebáli reformovať, znižovať dane sú na tom podstatne lepšie a nie je to len malé Lotyšsko. Chyba je čiste interná a to v zásadne zlom koncepte uvažovania: Kto je najväčší zamestnávateľ? Veľké firmy, cez dotácie a daňové úľavy ich podporíme. Oni nám za to zamestnajú ľudí a my budeme pred národom fešáci. Veľké firmy sú nam aj často blízke. Veľké firmy ale síce na Slovensku vyrábajú, ale náš trh je pre nich primalý, preto väčšinu produkcie vyvážajú. Komu a kde platia dane? Kde vezmeme na to peniaze? No predsa ich zoberieme tým ľuďom. A ľudia, keď nemajú peniaze urobia 2 veci – zanadávajú si a uskromnia sa. Nebudú kupovať a slovenské biznisy, ktoré im poskytujú služby a tovary tiež nezarobia a napriek vyšším daniam zaplatia menej. Mnohé pokrachujú a vyhodia zamestnancov. Čoskoro už nebude ani na uplácanie veľkých zamestnávateľov. A tí z menších podnikateľov, ktorí ešte dokážu generovať tržby, tiež radšej utečú do cudziny - nevážil sis mne, po žních půjdu k Turkovi.
Ten náš slovenský národný socializmus krachuje. Ani súdruh Karol Bacílek, generálny tajomník ÚV KSS v rokoch 1953 až 1963, ktorý v jednom zo svojich prejavov povedal: „Súdruhovia, robíte to dobre, robíte to pre seba, robte to ďalej“, by vás za ten výkon nepochválil.
