Aj v Česku zvíťazil SMER. ČSSD + ANO = 39,10%. Voliči sociálnych istôt volili ČSSD, voliči mesiášov a nádeje, že v živote je niečo zadarmo volili Babišovo ANO. U nás je tá socialistická a fašistická zložka (veľkokapitálu) schovaná pod jedným logom. Predstavte si, ako keby taký pán Široký vystupoval pod názvom vlastnej strany. Úspech jednoduchých hesiel: „Ano, bude líp“, „Yes, we can“, či „Ľudia si zaslúžia istoty“ stále nájde najviac priaznivcov – nádej na niečo bezpracné, čo im niekto donesie až pod hubu, stále najviac rezonuje.
Proti korupcii sa neoplatí bojovať, ukazuje výsledok českej pravice. Pravica rozviazala ruky polícii v odhaľovaní korupcie, nakoniec bola sama vyšetrená. Kto bojuje proti korupcii spravidla sa (alebo ho) zašpiní a padne vlastnou zbraňou. Pravdepodobne "najčistočnejsí" premier českej samostatnosti Nečas padol na korupcii a zneužívaní právomocí, proti ktorej úprimne bojoval. Aj budova košického daňového úradu a platinové sitká zverejnené práve vďaka snahe o transparentnosť boli nakoniec pre našu pravicu smrteľné.
Okamura predsa dáva väčšiu nádej ako Matovič v protestnej časti voličského spektra. Napriek idiotskej prvej časti názvu strany – „Úsvit“ (zrejme daná poetikou ďalekého východu) tá druhá časť názvu „priamej demokracie“ je snahou o emancipáciu občana. V porovnaní s deštrukčnou OľaNO charakterizovanou vyjadrovaniu sa k všetkému ale bez úsilia o zmenu konceptu tohto nepodareného štátu. Snaha o výmenu politika za politika je totiž vopred odkázaná na neúspech. Ten, kto chce ovládať druhých totiž spravidla úplne normálny nie je, preto vždy ide o výber väčšieho či menšieho sociopata.
Aj rysujúca sa koalícia ČSSD, ANO a KDÚ-ČSL by mala pravdepodobne paralelu na Slovensku, keby SMER nebodoval nadpolovičnou väčšinou. KDH sa na miesto vo vláde so SMERom triaslo už dávno.
