Bratislava už mesiace nadmieru obsadená policajtami dnes zažila policajné manévre podobné invázii 1968.
Papalášstvo, pocit výnimočnosti, ale aj nesmierna servilnosť slovenskej politickej triedy sa prejavila v praktickom stannom práve v Bratislave. Čo tam národná ekonomika, sloboda voľného pohybu ľudí, a vôbec ľudí, čo je lepšie, keď ich ani nikto neuvidí. Papaláške myslenie nie je o ľuďoch, ľudia sú len štatistika. Papalášske myslenie je o sebe, a na to tí ľudia len slúžia. V Kim Čong Unovských, Stalinských a stále viac aj Junckerovsko Ficovských mozgoch.
Slovensko sa ako predsednícka krajina prezentovala: nula tém prednesených, nula tém vyriešených, zato mentalita pokorného služobníčka za grošík padajúci z európskeho stola prejavená do dôsledkov. Pod zvládnutím predsedníctva sa predsa rozumie – držanie huby, natieranie chlebíčkov a potieranie vlastných občanov. Na pionierov s mávatkami sa ale našťastie vykašľali – asi sa to už v Európe nenosí.
