Politickou korektnosťou sa rómsky problém nevyrieši, bodka

Brusel, máme problém, rómsky problém. A nie je len v tom, že kazí štatistiky zamestnanosti. Ako obyvateľ Bratislavy ho síce nepociťujem, ale keď už na to máme dokonca splnomocnenca, požierame kvantá eurofondov, a financujeme mimovládky, problém tu je. Aj Nemci ho pociťujú: Hans-Peter Friedrich, nemecký minister vnútra tvrdí, že ich treba vyhodiť (myslel Cigánov z Nemecka) a to ich tam majú len 0,13% oproti našim odhadovaným 9,17%. Keď existujú u nás obce, kde už nerómske obyvateľstvo tvorí menšinu a rómsky starosta v nich nevie písať ani čítať. Máme problém, ale nemáme riešenia, tak sa ten problém bojíme pomenovať a hľadáme alibi v politickej korektnosti. Vitaj neprispôsobivý občan, koniec koncov, vitaj samotný Rom, čo si bol po stáročia Cigánom a vôbec ti to nevadilo. Veľmi veľa viet v tomto článku končí otáznikom.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (56)

Už raz vezmime na vedomie, Rómovia sú iní. Majú inú tradíciu, inú reč, inú mentalitu, poetiku, farebnosť oblečenia. Sú hlučnejší a asi napriek ťažkým podmienkam aj šťastnejší (clivý Cigánsky plač zahratý primášom do uška nech nemýli). Asi nepozerajú toľko do budúcnosti, netrápia sa budúcou výškou dôchodku, ba veľmi ani tým, čo bude zajtra, žijú naplno dneškom. Ich sociálny systém je založený na spolupatričnosti. Že sú leniví, nemyslím. Partia kopáčov, keď ich sused prerušil, či si nedajú poldeci, len povedali – nevyrušujte šéfko, vychladnú nám svaly. Kopali základ a vedeli, že keď vykopú ešte 5 metrov, dostanú peniaze. Na ruku, ihneď, nie o mesiac a zrazené o dane a odvody. Aj kradnúť železo a tlačiť káričku v horúčave do zberu nie je prejavom lenivosti. Majú svoje zákony, majú svoje pravidlá, svoju tieňovú samosprávu aj súdy. Vajda má česť a úctu, ktorú si musí zaslúžiť. Patria do rodín s rôznym postavením o ktoré si tiež museli vybojovať. Prečo si spupne myslíme, že ich len tak môžme meniť? Ostatne, kočovníkov sme z nich urobili my, keď sme im v minulosti zakazovali usadzovať sa v našich mestách. Prečo si myslíme, že náš spôsob života je nevyhnutne lepší a znesiteľnejší pre Zem ako ten ich? A teraz buďte múdri: je naša spoločnosť až o toľko dokonalejšia? Tá nabubralá bilbordová zastupiteľská demokracia, v ktorej si volíme zástupcov, čo nás vo výsledku vždy sklamú? Kde posúdiť, či je ešte nieči dobré znamená predierať sa zbierkami zákonov - toto sa ešte smie a keď sa na to pre zmenu pozrieme tak, tak to je ešte lepšie a toto už vôbec nie. Kde niekoho zamestnať znamená sa starať o jeho stravu, zdravie, dôchodok namiesto toho, aby sme mu strčili do rúk peniaze, za ktoré si všetko zariadi sám a podľa svojich potrieb. To je tá civilizácia – zákazy a príkazy z každej strany? Život sa z roka na rok podstatne komplikuje a nie kvoli smartfónom, počítačom, rýchlym železniciam. S pribúdajúcou reguláciou istôt nepribúda, naopak sa strácajú. Cigáni majú svoje istoty v tradíciách, v svojej cti, prežili pogromy, Stalina aj Hitlera.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Majú sa Rómovia integrovať? A prečo by sa mali? Nech sa spomedzi nich integruje ten, kto chce. A nie je ich zas tak málo, čo to urobili. Prečo by sme ale mali niekomu predpisovať, čo má chcieť? Prečo by sa vôbec mali meniť na náš obraz? Lebo je to obraz nového Európana, závislého na dávkach, chráneného viac, ako posvätná krava a spútaného ako väzeň v osídlach nekonečných predpisov? Brať im deti do internátnych škôl a urobiť tak generáciu bez koreňov ako vznikla na západe Kanady, kde indiánske deti brali na „prevýchovu“? Alebo iné sociálne inžinierstva? Myslíte, že Rómovia netušia, ako žijú gadžovia? Strechy domov v osadách majú taniere satelitných vysielačov a menami z telenoviel okamžite krstia svoje deti.

SkryťVypnúť reklamu

Chceme aby Rómovia pracovali, práca pozdvihuje a integruje. A kde majú pracovať? Prácu si nevedia zohnať absolventi vysokých škôl a robia podradné roboty. Lebo krajina zastarala, je neefektívna, skostnatelá, pomalá. Náklady na prácu sú vysoké a čistá mzda je oproti nákladom nízka. Preto je aj nízka kúpyschopnosť obyvateľstva, postačuje ledva na jednoduchú reprodukciu a neumožňuje vytvárať nové pracovné miesta. Keď sa už viac oplatí dopraviť tovar v kontajneri okolo Afriky, ako vyrobiť ho v Bardejove, kto zamestná Róma? Pracovné právo máme ako pre hyperbohatá krajina so zásobami ropy a zemného plynu. Zúfalé vlády kupujú pracovné miesta od súkromníkov za peniaze poplatníkov, na druhej strane zdierajú každého, kto sa pár ľudí snaží zamestnať ale nie je ten pravý. Brutálne zdaňujú niekoho investície, iným prideľujú kšefty a majetky. Príjmy prerozdeľujú cez jedny z najvyšších daní, z ktorých profitujú len členovia klubu 500 nikým nevolených ale vyvolených bez akejkoľvek spoločenskej, politickej či morálnej zodpovednosti. A akýkoľvek rast je financovaný neporovnateľne vyšším deficitom. Zabudnime, že vláda vytvorí produktívnu prácu, vie akurát zamestnať ďalších úradníkov. Požiera užitočnú energiu a mení ju na zbytočnú entropiu.

SkryťVypnúť reklamu

Rómsky problém sa nerieši, len tlačí stále dopredu, lebo sa riešiť asi ani nedá. Pokusy o riešenia v minulosti sa spájali s nesmiernou krutosťou, pogromami, vyhladzovacími tábormi za nacizmu, nútenou sterilizáciou. Za socializmu tvrdosťou obmedzujúcou slobody každého, povinnosťou byť zamestnaný, trestaním potulky a tzv. príživníctva. Krajina mala skoro plnú zamestnanosť, ale ekonomicky skrachovala, ako sa to prejavilo okamžite po otvorení hraníc, keď sme prepočítali naše výplaty výmenným kurzom. Vďaka socializmu sa Rómovia dostali do miest, dostali mestské byty, aby sa za nich po Novembri stali neplatiči a nastúpili cestu do osád. Ponovembrové vlády problém ignorovali. Uspokojovalo ich vymenovanie rómskeho splnomocnenca, príspevok neziskovkám, čo učili deti hygiene, aby sa na noc znovu vrátili k toluénu a prašnému lôžku vo favele. Pomohlo sa málokomu, možno sa niekde zmiernilo utrpenie. Na chvíľu. Ale aj tak všetká česť mnohým obetavým pomocníkom. Možno ešte táto vláda dokáže problém ignorovať, vyhovoriac sa na svojho „koaličného partnera“. Bude na Rómov poberať Eurofondy, ktoré sa rozplynú už v Bratislave a zvyšok sa stroví v politikách, ktoré už toľkokrát nič nevyriešili. Ale čo ak v ďalších voľbách vyhrá voľby ešte viac rómskych starostov, Rómov pribúda (máme ich percentuálne najviac v Európe), budú sa stále vysielať policajné hliadky aby ochránili nerómske obyvateľstvo napr. mlátením Rómov? Pritom nevieme ochrániť jedného Dobrovodského pred malou partiou „neprispôsobivých“. Nevieme zabezpečiť, aby sa bytovka postavená z verejných fondov nezmenila do roka na chatrč bez okien s ohniskami na podlažiach. Alebo budeme donekonečna platiť tribut Rómom ako víťaznému okupačnému vojsku, za to, že po našich autách nehádžu kamene, že neukradnú medený vodič zo železnice a nebodaj sa vďaka tomu nevykoľají vlak? A to našťastie Rómovia sú mierumilovní a nie je v nich fanatizmus niektorého z neznášanlivých náboženstiev.

SkryťVypnúť reklamu

Riešenie? Dobré riešenie nemám, nie som ale ani politik, čo sa uchádza o vaše hlasy. Ani nemám PhD. zo sociálnej práce. Prvý krok je zabudnúť na politickú korektnosť a priznať si, že sme bezradní. A hľadať možno neortodoxné riešenia. Na úrovni myšlienkového experimentu napríklad koketujem s ideou, aj keď je tiež veľmi problematická: načo nasilu integrovať, možno je cesta opačná, vráťme im slobodu! Nech si sami zodpovedajú za svoj osud. Odstúpme Rómom časť územia pre autonómiu. Pomôžme im vytvoriť samosprávy. Umožnime zaviesť vlastnú menu, nech nás môžu dampovať cenami a predávať nám svoje prebytky. Nech majú vlastné rozpočty, vlastné zákony a žijú si po svojom. Nech si trebárs kočujú alebo budujú osady na týchto územiach podľa ich vôle. Pomôžme im s výchovou vlastnej inteligencie, vychovajme im ekonómov, lekárov, učiteľov, právnikov aj správnych pracovníkov. Dočasne im pomôžme s financovaním. Aj neskôr neustále komunikujme s inteligenciou, nielen na slovenskej ale celoeurópskej úrovni. Ale nech sa netrápia potrebou registračných pokladníc a zložitých daní, rôznych sociálnych poisťovní, nech je ich štát jednoduchý. Štát, ktorému budú rozumieť a stotožnia sa s ním. Možno im ho raz budeme aj všetci závidieť a v dotazníkoch uvedieme „národnosť rómska“ ako blonďaví Rusi hľadali v rodokmeňoch niečo židovské, aby sa mohli z Ruska vysťahovať do Izraela. Účet predložme európskemu byrokratovi, zaplatí rád už len za to, že problém nemusí riešiť v Bruseli ani Frankfurte. Možno sa od rómskeho štátu raz bude učiť celá skostnatená Európa. Na záver na taký jednoduchý štát prebudujeme celé Slovensko.

Igor Hornak

Igor Hornak

Bloger 
  • Počet článkov:  136
  •  | 
  • Páči sa:  12x

Presvedčením libertarián Zoznam autorových rubrík:  O nesmrteľnosti chrústaSpoločnosť a politikaCestyÚvahy o lepšom štáteFinanciePostrehyKrčmy mojej mladostiSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

35 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

92 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

91 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu