Snowden pretiahol svoju magnetickú kartu v klimatizovanej a elektromagneticky odtienenej miestnosti vo vládnom komplexe. Trápilo ho to celú noc, ale musel na to upozorniť. Informácie zbierané v systéme sú nebezpečné, môžu v konečnom dôsledku ohroziť bezpečnosť štátu, niekto ich môže zneužiť. Napísal to do mailu, zakryptoval a odoslal. Koniec koncov, vo svojej pozícii za bezpečnosť zodpovedal. Čakal deň, čakal týždeň a nič. To jeho upozornenie nikto nebral na vedomie? Veď je dosť závažné. Skúsil to znova, dôraznejšie s urgenciou na vyššie miesta a zase nič. Bezpečnosť je ohrozená a stále nič, rúcajú sa princípy vlády, ústava sa mení na zdrap vrátane všetkých jej dodatkov. Musím niečo urobiť, som občan, občan tej najúžasnejšej a najslobodnejšej krajiny, hovoril mi to už otec, čo pochoval svojich priateľov na Iwo Jime.
Musím upozorniť, musím kričať.
Útek, public enemy, naháňa ma najväčšia mocnosť na Zemi, čo som proti Navy Seals či ponorke s jadrovými raketami? Na Zemi budú pribúdať ľudia plní frustrácie, tajné služby, vládne agentúry si nebudú vedieť udržať vernosť svojich ľudí napriek prísahám vernosti a slušným platom, ktorými korumpujú. Rozpor naučených a vrodených právd, základných princípov morálky sa stretne s príkazmi šéfa, s tajomným „hore to vidia inak“.
A vzniknú noví Snowdenovia, Assangeovia, Kristovia, Gandhiovia, Martinovia spolu s Lutherami aj Kingami, Nelsonami aj Mandelmi, Lechmi Valesami aj Václavmi Havelmi a ten skorumpovaný globálny komunizmus megapapalášov sa zrúti ako domček z karát.
A tomu pánovi s tým veľkým Boeingom odkazujem:
What's aaap?
Still in White Haaaus,
chasing Snowdaaan.
…
Change? Yes, we can!
