Do volieb sa prihlásilo kopec ľudí, o niektorých som ešte ani nepočul. Zrejme pri momentálnom obyvateľovi prezidentského paláca ležala latka prinízko, preto si kdekto trúfol... Ale aj známe osoby: prečo chce byť úspešný kardiochirurg prezidentom, ktorý sa k ničomu celospoločenskému nikdy nevyjadril? Nakoniec sa ale vyprofilovali 3 relevantní kandidáti:
Andrej Kiska. Potešil som sa, keď kandidoval. Dokonca som s jeho podpisovým hárkom obehol zopár ľudí. Jeho predlhá kampaň ale umožnila spoznať ho lepšie. Aj keď nespochybňujem, že srdce, rozum aj charakter sa u neho spojil, vo vystúpeniach ma ale nepresvedčil. Nie v tom, že nie je úžerníkom, aj scientológom je asi takým, ako je Róbert Fico katolíkom. Verím mu aj, že túži po krajšej a spravodlivejšej krajine, že je čestný, slušný a poctivý človek a nešetrí vlastné peniaze, aby z nej Slovensko urobil. Pri voľbe menšieho zla proti Ficovi by mi to bohate stačilo, pri výbere toho najlepšieho z ponúkaných možností je to málo. Andrej pre mňa tým najlepším mužom na prezidentskom stolci nie je, to ale neznamená, že sa nebudem tešiť, keď si naň na záver sadne (a nie Fico). Žiaľ neverím, že v priamej konfrontácii s Ficom, ktorej sa nevyhne, dokáže presvedčiť nerozhodnutých a sklamaných a v 2. kole porazí Fica. Radičová bola lepším kandidátom a aj odvar Fica ju „dal“.
S Radoslavom Procházkom sa vo veľa veciach určite zhodnem. Práva občana a vzťah k štátu a právu je pre mňa silnou témou, ale narazil som na rozpor s heslom z bilbordov: „Silný prezident chráni ľudí“. Tak to teda nie. Nech ma, preboha, nikto nechráni. Chrániť znamená obmedziť, uprieť slobody, znamená nedôveru, že sa viem chrániť aj sám. Nuž nie, milý Rado, v 1. kole so mnou nerátaj. Navyše, nemáš odžité. Absolventi Yale a členovia advokátskej komory štátu New York sú iste kvalifikovaní právnici, ak zamakáš, môžeš byť v nejakom Davis, Polk & Wardwell dokonca partnerom. Mladý právnik, čo mu musí ale v medailóne na TA3 dávať referencie učiteľka zo základnej školy a kamarát z futbalu pre mňa na 1. občana štátu primálo. Neočakávam sľuby. A k heslám mi chýbajú história skutkov. V 2. kole ale s hlasom pre Rada Procházku nezaváham, tiež mám ale obavu, že ho Fico roznesie na franforce, lebo nevyhraneného voliča neosloví.
Ako svieži vánok mi preto prišlo oznámenie Milana Kňažka, že ho vlasť a povinnosť volá, aby prijal údel kandidatúry neľahký. S odstupným po dobrom vedení televízie, s úctou priateľov opustil 18 jamiek zelených aj vŕzganie pódií a vrhol sa do prezidentskej kampane. Milan už nie je v politike vyše 10 rokov. Milan ale v politike ani veľmi nebol. Bol v službe štátu. Na tribúne, keď kľudne mohol skončiť s guľkou z hlavne horlivého ľudového milicionára. Po boku Havla, pri vzniku samostatného Slovenska, pri získavaní dôvery pre nový štát v zahraničí. Povedal NIE Mečiarovi a dokázal povedať NIE aj Dzurindovi. Skutky, Milan má odžité, pre spoločnosť odslúžené aj odohrané. Veci vie vystihnúť jednou vetou a hlboko, nemusí byť nikomu zaviazaný. Jednoducho na štátnika dozrel, aj na toho najvyššieho. S Milanom nesúhlasím v mnohom – mne za EU srdce netlčie, nie je cestou sladkých zajtrajškov ale cestou stagnácie, buzerácie, byrokracie a impotencie. Pre mňa nebol Euroval nutnosťou a podpis pod nim považujem za vlastizradu, teraz ale nie je na túto diskusiu správny čas. Môj hlas Milanovi odovzdám hrdo, slúžim vlasti!
Bol by som rád, keby sa do rohu proti Ficovi postavil Milan Kňažko, nie nejaká mušacia váha. Verím, že jednoduchou priamou rečou, životom a činmi Fica v priamej konfrontácii porazí. Zároveň sa ale Andrej a Rado nebojte. Zaručená stratégia voľby menšieho zla Vám v 2. kole môj hlas garantuje. Musíte ale poraziť môjho kandidáta v tom 1.
