Kauzu vtedy priživovali ako opoziční (SMERácki) tak aj koaliční politici. Kopnúť si do Miklóša, ministra financií, si nemohol odpustiť napríklad ani Jozef Kollár, a zahrať tak užitočného idiota pre SMER.
Aj po voľbách predstavitelia už novej vlády s radosťou pri každej vhodnej príležitosti nezabudli pripomenúť, v akom katastrofálnom stave daňovú správu prevzali. Rozbehlo sa vyšetrovanie a vo finále sa našiel nenávidený vinník všetkého – Miroslav Mikulčík, už dávno odvolaný z pozície riaditeľa Finančnej správy. Celú kauzu začala vyšetrovať polícia a ľud pospolitý s krvou v očiach začal dúfať, že snáď konečne bude nejaký tunelár, čo takmer spôsobil krach štátu, dýchať filtrovaný vzduch. Situácia sa ale zmenila, prokuratúra rozhodla, že sa nejednalo o trestný čin, pretože chýbal úmysel. A keďže trestné činy sú alebo úmyselné alebo nedbalostné, a Mikulčík nesporne konal úmyselne, teda nedopustil sa nejakej nedbalosti (to nechajme právnikom), vyviazol z kauzy ako slobodný človek. Vírom spravodlivosti postihnutý človek nutne zanadával. Ako to, bežného človeka by zavreli až by sčernel, ale potentát je nedotknuteľný? Asi veľa vie. Očakávalo sa, že Mikulčík sa potichu vytratí, že minimálne bude mlčať, ale nie, prešiel do protiútoku. Sám dal trestné oznámenie a vo vyhlásení pre tlač, vydala ho TASR tu: http://www.teraz.sk/ekonomika/mikulcik-kons-unitas-danove-riaditelstvo/47623-clanok.html obvinil zatiaľ neurčeného páchateľa za zmarenie projektu KONS. Informáciu o Mikulčíkovom vyhlásení by ste márne hľadali v tlači, médiá len neradi pripustia, že možno spravodlivosť bránili na nesprávnej strane. Vo vyhlásení Mikulčík vyčíslil náklady štátu na projekt KONS na 7,31 milióna eur a ako sa v správe TASR píše: „Je preto podľa neho (Mikulčíka) zarážajúce, že finančná správa sa následne rozhodla podporovať starý informačný systém a realizovať ďalšie nákladné a funkčne náročné projekty, čo štát vyjde na viac ako 130 miliónov eur. "Z porovnania vyššie uvedených údajov je možné zodpovedať otázku, kto a ako sa snaží šetriť prostriedkami daňových poplatníkov. Niektoré uvádzané argumenty tak jednoznačne potvrdzujú snahy o podkopanie zavedenia systému KONS a vyvracajú klamstvá o tom, že systém sám o sebe spôsobil kolaps daňovej správy, ako bolo verejnosti opakovane v minulosti predkladané …".
Jeden by sa z toho zbláznil!. Minimálne to núti, napriek veľkej nechuti, položiť si otázku: Nebolo to náhodou s projektom KONS a s Miroslavom Mikulčíkom tak, že pokazil niekomu kšeft za 130 mil EUR? Že sa veľké systémy dajú vyvinúť už rádovo za jednotky a nie až desiatky miliónov EUR? A ak sa pozrieme na stovky miliónov EUR naplánované a minuté na projekty OPIS a stálu nutnosť občana vybavovať všetko osobne po úradoch, stále predkladať výpisy z iných úradov, ktorými štát dávno disponuje, kontext kauzy KONS sa dostáva do iného svetla.
Nakoľko pracujem vo firme, ktorá sa malou subdodávkou na projekte KONS podieľala (portál EZU na podávanie daňových priznaní, ktorý bol Finančnou správou aj daňovými poplatníkmi používaný, za necelý rok preliezlo ním elektronicky a bez chýb 400 tisíc daňových priznaní), pozerám na vec s istou satisfakciou. Napriek tým 130 miliónom, ktoré vyletia zbytočne do komína.
