Medzitým som začal chodiť do postele väčšinou o desiatej. Žiaľ, nie ako slušné dievča, aby som bol pred polnocou doma... Zdravý životný štýl aj to, že kamarátov už trojuholník neťahá. Domy v satelitoch Bratislavy, aj pohodlie s nohami hore pri internete, telke...
Korzo ale žije ďalej.
Na Hviezdoslavovom námestí týždeň maďarskej kultúry. Maďari sú skutočne viac ako susedia, na čo vďaka politike občas zabúdame. Hrá prastará Neoton Familia, dlhé stoly a stánky s bravčovými kolenami, klobáskami, gulášom. Žalúdok spája. Kultúrna osveta v porovnaní s nechutnou ponukou predvianočných trhov. Španielsko hrá 1:0 s Holandskom, korzujúci sa pristavia a pozrú jeden - dva útoky. Keď sa presunieme do Loch Ness Scottish Pub k telke, je už vyrovnané, Holanďania hrajú dopredu, oslavujeme ďalšie góly. Volíme Kaltenecker pred Eurobažantom alebo predraženým Brewdogom. Dvojica mladých gitaristov so sviežimi hlasmi reprodukuje od Beatles po Nirvanu, dokonca s verne falošným stonovským Jaggerovým spevom. Korzo je plné, nedovolí zapadnúť v jednej krčme, patrí sa vymiesť aspoň 3. Baby rôznych typov, od žiariacich tvári baculiek, po otrávenú nedobytnosť vysokých krások, chlapci okolo, vo „vasiloch“ aj košeliach, s tetovaním aj bez. Brád napriek sláve Conchity „Klobásy“ málo. Živá muzika na 2 podlažiach je aj v Zbrojnoši. V osemdesiatych prispatá vináreň, susedný „Bulhar“ pulzoval živšie. Iné typy ľudí ako v Loch Ness, ceny postavené ľudovejšie. Dávame po pive a po ďalšom. Prehupujeme sa cez polnoc. Ďaľšia zastávka v Casa del Havana pod Michalskou. Očným kontaktom bránim vreckárovi priblížiť sa k terase. V dave musí mať raj. Usmejem sa naňho a tiež úsmevom odpovedá. Neviem, či vie, že ho podozrievam a možno ani nie je vreckár, len mne rum Matuzalem zlepšuje predstavivosť. Mizne v dave. Spoločnosť je iná, daná cenovým nastavením krčmy. Na mostíku nad priekopou spievajúca tlupa dievčat. Zahulákam s nimi jednu slohu, už vykričaný hlas z potreby prekrikovať neustály krčmový hlahol mi ale neznie, piatok večer na korze nie je miesto na porozprávanie sa.
Na Korze nás nahradili nové generácie, sebavedomí ľudia, z celého Slovenska, žijúcich a živiacich sa v Bratislave. V piatok si resetujú hlavu a majú aj za čo. Market economy stále funguje v krčmách. Kšeft si za úplatok nekúpia, alebo sa v nich cítime dobre, alebo do nich nezalezieme. Korzo je tá esencia Bratislavy, ktorú nezahubia ani Ďurkovskí ani Ftáčnici. Jeho atmosféru nedajú žiadne umelohmotné Auparky ani Euroveje. "Vibrant place", ktorý môžeme ukazovať, nič proti dreveniciam a bábikám zo šúpolia. Ešte kapurková v Priateľoch na Hurbanovom, do taxíka sadám po druhej.
