Celebrity neľutujem, nech ich bulvár a paparazzi naháňajú koľko chcú. Kto sa raz rozhodne stať celebritou, uzatvára obchod. Musia sa urobiť zaujímavými, aby o nich iní písali a rozprávali. Musia sa natrieť hovnom, aby na ne sadali muchy. A ak už sadajú, darmo sa budú oháňať. Samozrejme, že bulvár prenasleduje aj necelebritných, čo len trochu odlišných, ako to popísal kolega bloger z jeho osobnej skúsenosti. A to ani nemusia cítiť potrebu očisty duše v Modrom z neba či Pošte pre teba... Nikoho neodsudzujem, niekedy je utrpenie naozaj neznesiteľné.
Ak ste Stephen Hawking, Lionel Messi, Shakira, Steve Jobs, Roger Federer a prirodzene ste prekročili význam svojej kúpelne, bude vás automaticky otravovať bulvárny hmyz. Tí ľudkovia sú ale osobnosti, žijú svoje intenzívne životy a neprispôsobujú sa vkusu a očakávaniam iných. A svoje súkromie si vedia chrániť. Môj obdiv patrí napr. PR tímu FC Barcelona. Manažuje slávu futbalových superhviezd tak, aby futbalistom do života zasahovali len minimálne. Nespomínam si, že by médiá uštvali nejakú osobnosť, ak by „nekooperovala“.
Potrebujeme celebrity a slávnych ľudí? Jasné, že áno. Už pomaly neexistuje projekt, nech by bol jeho cieľ akokoľvek ušľachtilým, keby nemal svojho ambasádora. Bez takého Boba Geldofa by nebola pomoc Afrike, a bez Adriany Sklenaříkovej by sa ťažšie financoval Červený kríž. Skúste predať švajčiarske hodinky bez Capria. Ľudia sa s radšej stotožnia s celebritou, ako použiť vyhľadávací „engine“ a nájsť si produkt, ktorý im skutočne vyhovuje.
Že Bartošovú zabijeme? Jasné, že ju zabijeme, v arénach sme zabíjali gladiátorov a vždy boli plné. A čo iné boli krvavé ľudské obete na uzmierenie hnevu bohov? Prečo sa po každej civilizácii zachovajú štadióny? Voyeurizmus predsa treba ukojiť. Preto sa pri prenose z boxu premieta úder na sánku spomalene, divák má vidieť, ako pomaly odlieta pot a krv. Chceme vidieť to mäso šprintérov na 100 m aj so všetkými emóciami. Aj Quentin Tarantino najkrvavejšie scény púšťa spomalene.
Žijeme životy iných, a to tým viac, čím nás vlastný menej uspokojuje. Prériou som cválal s Old Shatterhandom, chytal som v žite s Holdenom Caufieldom. Isté stotožnenie sa s hrdinom je prirodzené ako fandenie svojmu tímu. Jasné, že bulvár bude servírovať čo najviac hrdinov, príbehov. Nielen, aby sme sa stotožnili, ale zaujali akýkoľvek vnútorný názor. Tešia sa aj keď povieme „fuj“! Zajtra naservírujú príležitosť pre ešte väčšie „fuj“! Zmysly otupievajú, 15. skok na bungee lane je menší „kick“ ako ten prvý. Hlavné, že vzniká závislosť.
Chcete to zmeniť? Začnite od seba, len to nedovoľte niekomu urobiť za vás. Adolf Hitler písal, ako sa má obliekať a chovať slušná národne socialistická žena. Mao Ce Tung obliekol všetkých do kaftanov a nechal ich mávať Červenou knižkou a pochodovať Bodákový pochod. Socialni inžinieri sú neuveriteľne tvoriví. Jednoducho si zajtra ráno kvôli správam o počasí nepustite bulvárnu telku, nekúpte si do autobusu tabloid, vonku má byť pekne, večer si nepustite telenovelu ani reality šou. Že vám bude smutnejšie? Potom ale nenadávajte na bulvár.
