Nič proti výrobku, zprudka osmahnutý losos bol základom nášho nedeľného obeda. Prílohy – španielsky špenát Bonduelle a zemiaky, okrúhlučké, jeden ako druhý, lokálne - rakúske, kúpené v Kittsee.
Aj náznak tvrdenia, že jeme niečo slovenské snáď s výnimkou bryndze kúpenej vo farmárskej tržnici je hlúposť. Nepestujeme ani základné potraviny, mládež už nechodí na zemiaky, v ktorých sme boli veľmocou. Kuratá a bravčové sú všetko z cudziny, vajcia slovenského pôvodu by museli byť vybraté z orlieho hniezda. Sme akurát experti na repku olejnú – dotovaný produkt únijného šialenstva o znižovaní závislosti na fosílnych palivách. Dovážame dotované potraviny, ktoré dotujeme bailoutami južných krajín. V cenách potravín nakupujeme naftu kamiónom, platíme diaľničné mýta a nakoniec aj tie kamióny, aby sa k nám potraviny vôbec dostali. Riadime sa kvótami vymyslenými za stolmi eurobyrokratov. Celá euroidea je založená na dotáciách: platíme nezamestnaným, za to, že nerobia a dotujeme pôdu, na ktorej nič jedlého nerastie. Keď sa ale susedovi urodí viac čerešní, chceme od neho, aby nám dal bloček z registračnej pokladne – preháňam. Na tržniciach sa namiesto potravín predávajú hlavne čínske handry. Padnuté na hlavu.
Ministerstvo s angličtinárom na čele volá po Slovenských výrobkoch v obchodoch. Slovenský výrobok musí mať 75% pôvodu na Slovensku. Podľa tohto ministerstva má byť do roku 2020 80% potravín domáceho pôvodu. Výrobky to splnia ľahko, 75% bude tvoriť jeho obal po tom, čo potravinu prebalia na Slovensku. Hoci nemáme more, budeme mať slovenské lososy, slovenskú tropickú papáju aj muškátový orech ale aj slovenské zemiaky vypestované v Egypte.
Na vojne sa hovorilo: čo nespraví puška, spraví tužka. Keď boli výsledky strelieb mizerné, vo výkazoch ich umne opravili. Čo sa na vojne naučíš...
