Geniálny manéver sa asi najviac podaril nemeckej generalite rozpútaním revolúcie v Rusku, ktorá túto mocnú krajinu vyradila z radov nepriateľov za 1. svetovej vojny. Je neuveriteľné, ako tento obtiažny manéver zvládli stratégovia Islamského štátu.
V prípade Slovenska nemusel naše „brehy“ dosiahnuť dokonca žiadny utečenec a už sme vo vojne. Dva jasne vyhradené tábory – humanisti, slniečkari, neomarxisti alebo ako sú všeliak označovaní na jednej strane. Fašisti, rasisti, xenofóbi, racionalisti, patrioti, normálni občania na strane druhej. Každý so svojim politickým predvojom, médiami, ideológiou a propagandou. A rozpor je nezmieriteľný.
Bojujeme o charakter nášho štátu, či pomôžeme ľuďom v núdzi, splatíme náš dlh, ktorý máme voči svetu preto, že sa máme trochu lepšie, naše náboženstvo hovorí nezabiješ, inakosť neznamená upálenie, či sťatie hlavy, a krajinu sme si krajinu zdevastovali o trochu menej a nemnožíme sa ako ratlíky.
Aj druhá strana samozrejme bojuje o veci, ktoré sú pre ňu dôležité, kontinuitu svojich tradícií, bezpečnosť detí, vládu zákona aj blahobyt, ktorý zas až takou samozrejmosťou v našich končinách nie je. Znepokojuje ich aj to, že nejakí samozvaní byrokrati tisíce kilometrov ďaleko majú rozhodovať o ich susedoch a celých krajinách.
Netuším, či to bol geniálny zámer nejakého vojenského stratéga alebo len vedľajší efekt, táto operácia vyšla dokonale. A o to viac, že náš vnútorný konflikt nemá riešenie. A čím viac bude každý tábor kričať a presviedčať o svojej pravde, tým to bude ťažšie. Islamský štát ani státisíce ľudí, čo sa bez ohľadu na nebezpečie vydávajú v nádeji k Euróskym brehom sa nezastavia. Budeme pre nich ľahkou korisťou, len či bude vtedy ešte o čo stáť.
