Zvýšená teplota a horúčka sú najčastejšie prejavom prvotnej nešpecifickej obrannej reakcie ľudského tela na banálnu aj závažnú infekciu. Prepuknutie horúčky máme zakódované v našich génoch už od čias pračloveka. Neraz signalizuje hroziace nebezpečenstvo. Často však nie je zvýšená teplota nič viac ako normálny prejav biorytmov, inokedy je zrkadlom zvýšenej dennej telesnej aktivity človeka v teplom až horúcom prostredí alebo môže byť aj súčasťou trávenia potravy. Aj na zanedbaný pitný režim alebo vnútorný boj s baktériami, ktoré nás denne ohrozujú, reaguje organizmus vzostupom telesnej teploty. Stáva sa aj to, že horúčka nie je adekvátna stavu ohrozenia človeka a vtedy sa stáva nepríjemnou prekážkou na ceste k uzdraveniu jedinca.
Zvýšením telesnej teploty sa snaží ľudské telo zastaviť rozmnožovanie a rast cudzorodých mikroorganizmov. Riadiace centrum pre horúčku v spodnej časti medzimozgu, v hypotalame, zacíti v istej chvíli pach baktérii, vírusov a ostatných votrelcov v podobe tzv. pyrogénov a prestaví sa na vyššiu teplotu. Telesná teplota človeka vďaka tejto funkcii potom stúpa. Dôležité je, že policajná ochrana v podobe bielych krviniek a ostatných zložiek imunitného systému pacienta s prechladnutím, zápalom pracuje v prostredí s vyššou teplotou ešte o niečo účinnejšie ako keď sme „afebrilný“ a mimo ohrozenia.
Telesná teplota v priebehu dňa prirodzene mierne kolíše. Tento stereotyp si zachováva ľudský organizmus aj v čase choroby. Každý vie, že najkritickejšie obdobie mávajú pacienti s virózou alebo inou infekciou práve večer. Okrem infektov ktoréhokoľvek orgánu môže teplota vzplanúť aj pri nádoroch, reumatických a ostatných autoimunitných ochoreniach, infarkte, mozgovej príhode, pri dne, hormonálnej nerovnováhe, poruche nadobličiek, štítnej žľazy alebo aj po očkovaní. Veľmi vážny stav je pri sepse – otrave krvi. Známe sú aj prípady genetických ochorení detí, ktorých typickou súčasťou sú teplotné stavy.
Ak pod pazuchou nameriame teplomerom hodnoty medzi 37,2 až 38,5 st.C hovoríme ešte len o zvýšenej telesnej teplote, ktorú by sme v žiadnom prípade nemali zrážať. Oveľa dôležitejšie je v tejto chvíli ľahnúť si do postele, užiť vitamíny v akejkoľvek forme, kvapky na kašeľ a nádchu, kloktadlo, horúci vývar a dodžiavať pitný režim. Ak liekmi na teplotu vypneme predčasne funkcie termostatu, zvýšenie teploty nemôže splniť svoj účel.
Vysoká telesná teplota /horúčka/ je zvýšenie teploty tela nad 38,5 st.C. V takom prípade je už vhodné aj užitie antipyretika. Ak teplota nebezpečne stúpa k hodnote 40.st.C, namieste sú zábaly a vlažná sprcha. Ak sa stav stále nezlepšuje, potrebná je intervencia lekára.
Typická horúčka prebieha v istých štádiách. Spočiatku sa človek cíti slabý, malátny. Prebieha množenie mikroorganizmov, vyplavujú sa pyrogény /prodromálne štádium/. V druhom štádiu /stadium incrementi/ sa v dôsledku zníženia prietoku krvi kožou znižuje výdaj tepla. Chorý má pocit chladu, pridruží sa triaška, zrýchlená pulzová a dychová frekvencia, zvyšuje sa bazálny metabolizmus. Teplota kulminuje /stadium acme/ a prietok krvi na periférii sa postupne zvyšuje. V tejto chvíli sa začíname potiť, je nám teplo. Ak sa infekciu podarí zvládnuť teplota odoznie /stadium decrementi/. Pacient, ktorý pociťuje len „vnútornú horúčku“ sa dostane len do neúplného tretieho štádia horúčky. Kto nemáva teplotu vôbec, má pravdepodobne imunodeficit alebo iné pridružené ochorenie /napr. mozgu/, problém s termoreguláciou, možno aj geneticky podmienený, alebo užíva protizápalové lieky, prípradne psychofarmaká pôsobiace na úrovni CNS. V neposlednom rade môže byť infekcia bez teploty nezávažná alebo naopak taká, že imunitný systém votrelca nerozpozná.
Tak ako? Nabudúce vydržíme bez paralenu?
