Jedného pekného dňa chytila aj môj život do rúk moja boxerka Nina. Život si od tohoto dňa rozdeľujem na „Pred Ninkou" a „Po Ninke". Pred Ninkou som po robote mala kopec voľného času na priateľov, rodiny a iné aktivity. Po Ninke sa všetko zmenilo. Po skončení pracovnej doby dávam nohy na plecia a bežím domov. Už ako odomykám dvere, počujem pravidelným rytmom udierajúci chvostík na skriňu. Prekračujem prah domova a najlepší priateľ človeka na mňa skáče akoby ma nevidel 100 rokov. Celá oslintaná zdieľam jej radosť z našeho stretnutia. Ninka ma od môjho príchodu domov nespúšťa z očí. Idem na WC, Ninka za mnou. Robím si rýchlu večeru, Ninka sedí za mnou a hypnotizujema. Sadnem si pred televízor a Ninka je vedľa obrazovky. Netrpezlivo na mňa hľadí a nechápe kam tak tupo hľadím. Obmäkčená pohľadom vstávam a oblečená ako tulák vyrážam do ulíc.
Boxer je zaujímavý pes, resp. Nina ním určite je. Ostatné psy idú pokojne po boku svojho pána. Nie však my! Nina by bola najradšej všade. Vpredu, vzadu, v diere na pravo, ale aj pri pánovi naľavo. Ruky mám už vyťahané po kolená od jej neustáleho ťahania. Zpredu sa k nám približuje hrozba v podobe pani s nákupnou taškou. Mňa to však už po niekoľkých zvedavých útokov Ninky na tašky neprekvapí. Pohotovo odlakávam jej pozornosť od pani vpredu „pamlskom". Pani sa vzďaľuje a prvé nebezpečenstvo je úspešne zažehnané.
Ostať pánom je však ťažké pri zbieraní „toho", čo po Nine zostalo na ulici. Najmä ak sa vyskytne "nehoda" a ja neskoro zistím, že mám deravý sáčok. Obľubujem aj momenty, keď nie je na blízku kôš. Smetné koše nikdy nie sú tam, kďe ich potrebujete. A tak s mestom pravidelne hrám hru: „Nájdi kôš, nájdeš poklad" a túlam sa ulicami s divým psom po boku a smradľavým sáčkom v ruke.
Môj vzťah s Ninou je napriek želaniu cvičiteľa výnimočný. Založený na partnerstve. Ja zabezpečím Ninke program na dve večerné hodiny a ona sa mi odvďačí tým, že nechá moje topánky, parkety, stôl či hračky na pokoji. Nechám ju behať na hrade a ona sa pokojne vráti so mnou domov.
Nina sa stará nielen o moje trapasy, ale aj o môj pohyb. Ak si myslíte, že ona behá a ja sa pokojne prechádzam po hrade, hohó chyba. Nina sa sama NIKDY nehrá sama. Ak nie je na blízku pes, nastane veľká chvíľa pre mňa. Nemá význam jej vysvetľovať, že som mala blbý deň a fakt nevládzem. Toto fakt nie je argument pre Ninu. Ignorovanie jej narážok na hranie znamená pre moje topánky nebezpečný útok. Zúfalá JA hľadám palicu a hádžem ju. Kvízová otázka č. 2: myslíte si, že mi ju donesie? Nie, naša hra spočíva v tom, že jej hodím paličku, ona ju prinesie ku mne a začne naháňačka. Nina miluje, keď ju niekto naháňa. Je tým posadnutá. Ak ste videli niekedy na hrade niekoho váľať sa po zemi alebo čudne behať sem-tam, je možné, že som to bola ja. Problémy z práce mi v momente vyfučia z hlavy a vidím len šťastné oči môjho psa. Môj život „Po Ninke" je v každom prípade pestrejší, zábavnejší, učím sa povedať nie, stretávam nových ľudí, ešte viac psov a problémy sú znesiteľnejšie.
Mať psa je úžasné.
