Najskôr, ako to všetko začalo. Kliknutie na "niečo" a výhra spiatočnej letenky u nemenovanej rakúskej leteckej spoločnosti vo vianočnej súťaži. Pôvodne sa vraj hralo o Paríž, ale keďže medzitým lety z Bratislavy do Paríža zrušili (našťastie pre mňa - Paríž), jediná destinácia bola Brusel. Pravdu povediac, najprv som nebol veľmi nadšený (z destinácie, nie z výhry), lebo pri názve „Brusel“ sa mi vtedy okrem Atómia a Europarlamentu nevybavilo vôbec nič. Keďže EP bol pre mňa ako smrteľníka nedostupný, sklamanie ostávalo aj po zbežných informáciách z internetu, kde sa za najväčšiu atrakciu pokladá nejaký „cikajúci chlapček“. Situácia sa zlepšila až po prečítaní článku v jednom denníku, kde sa písalo, že každý europoslanec (zo 732) môže so sebou do EP, v rámci prezentácie EU, zobrať ročne až 90 ľudí. (Aj keď neskôr som zistil, že to nie je také jednoduché, ako sa o tom písalo a ja som si predstavoval...) Ale tohto som sa chytil a požiadal som môjho dobrého známeho neeuroposlanca z KDH, Júliusa o kontakt na "Brusel". Predsa len - Atómium a EP už za tú cestu stoja...
Odpoveď prišla nad očakávania pozitívna, kontakt som dostal a tak sme začali hľadať vhodný termín. Dva dni je určite významný čas nielen pre europoslanca, ale aj pre mňa.
Možno ste zvedaví, o koho zo štrnástich našich europoslancov ide. Meno Miroslav Mikolášik mi najprv nič nehovorilo. (Vo voľbách do EP som volil tak ako v každých iných voľbách – ak meno, tak len toho, koho osobne dobre poznám.) Po použití internetu som zistil, že ide o zaujímavého človeka. Čo ma veľmi príjemne prekvapilo (a ako závislého na inete aj potešilo), je internetová stránka tohto europoslanca. Tu treba pripomenúť, ako som už vyššie spomínal, že nešlo o nejakú oficiálnu návštevu EP v rámci kvóty 90 ľudí za rok. Bol som prijatý osobne a veľmi priateľsky, za čo pánovi Mikolášikovi zo srdca ďakujem. (Dúfam, že po prečítaní tohto článku sa všetci, ktorí poznáte Jula Brocku, nebudete od neho domáhať kontaktu na „Brusel“. J)
Keď bolo všetko viac-menej dohodnuté, zavolal som do leteckej spoločnosti, že teda chcem využiť ten môj vyhraný voucher poukaz (platný do júla), ale nielen na moje prekvapenie (aj v leteckej spoločnosti sa "na telefóne" čudovali, odkiaľ to mám) mi oznámili, že z Bratislavy do Bruselu už nelietajú. (Keď už kúpili naše aerolinky, prečo by aj lietali.) A tak nastal problém, ktorý sa ale podarilo zdarne vyriešiť - môžem letieť z Viedne - starosti pre mňa s dopravou a kontaktovaním sa na letisku v Bruseli. Ale nakoniec sme všetci našli vhodný termín, stretnutie na letisku tiež nebol problém, keďže rozdiel medzi príletom z Viedne a Bratislavy je len 5 minút.
Nastal čas prípravy na cestu - výpravu do Bruselu. Času veľa nebolo, ale Belgičania - presnejšie Valóni a Flámi ma nepotešili. Jedni majú francúzštinu, druhý ešte väčší "chaos", ale najhoršie je to, že ani na internete sa im neráči používať "štandardnú" angličtinu. Napriek tomu, že francúzštinu som mal 5 rokov, nepodarilo sa mi ani približne nájsť na mapách (nielen internetových) polohu EP a ani nejaký názov obsahujúci slovíčko "euro". Turistický sprievodcovia (papierový aj internetový) sa tiež tvárili, že EU a Brusel nemajú nič spoločné. Tak som sa spoľahol na ponuku pána europoslanca, stretnúť sa na letisku a odviesť sa s ním. Tu musím povedať, že Brusel v porovnaní s Londýnom a Parížom je naozaj veľmi zle a nedostatočne "spracovaný" a prezentovaný na internete.
pokračovanie...
M&Co. Ako ste uz isto postrehli podľa signovania (podpisu) tento text nie je môj vlastný, v Bruseli bol môj spolužiak, ale poprosil som ho, či by sa s vami nepodelil o svoje zážitky a on to rád urobil. Ďakujem mu za to a verím, že text sa páčil.
