Po vystúpení a absolvovaní nekonečného maratónu od lietadla cez celé letisko som sa na dohodnutom mieste stretol s pánom europoslancom. Prekvapilo ma, že poslanci, vzhľadom na svoje postavenie a bezpečnosť, sa vozia v autách viacerí naraz. Debaty na ceste do práce sú medzi nimi rovnaké ako u "obyčajných" ľudí - aký bol víkend, čo rodina, šport...
Po príchode sa ma na recepcii ujala poslancova asistentka a stážista a bolo treba vybaviť registráciu a vstupku. Mimochodom, podľa internetovej stránky EP môže vraj o prehliadku EP požiadať ktokoľvek, a je to dokonca bezplatné. (Odporúčam: ak budete mať vybavený vstup na viac ako jeden deň, budete mať na kartičke aj fotku, a keďže vtedy vám táto vizitka ostáva, máte jedinečný suvenír. Nezabudnite: do budovy musíte mať vždy sprievodnú osobu: sprievodcu alebo nejakého zamestnanca.)
Samotná budova EP je štýlový kolos, mesto v meste, ktoré však má svoj systém. Z budovy je pekný výhľad, ale okolo vyrastajú rýchlym tempom nové budovy pre rozširujúcu sa EU.
Takže som sa ja, smrteľník, ocitol v EP. Po úvodnom zoznámení s pánom europoslancom, jeho dvoma sympatickými asistentkami a stážistom som absolvoval prehliadku EP. Samotná kancelária europoslanca je na naše pomery dosť malá. (Mimochodom, bežný pracovný čas europoslanca (a aj asistentiek) je radikálne rozdielny od nášho klasického pojmu „pracovný čas“. Pracovať sa síce začína o deviatej hodine (aj spať treba niekedy), ale pracuje sa pokiaľ je práca a dokedy treba. Denné svetlo pri odchode z práce vraj pravidelne vidia len málokedy. No, ja zvládam pár dní ťahať naplno, ale ak by to malo byť neustále – radšej sa teda poslancom stať nechcem... K výbave kancelárie patrí aj malý televízor, na ktorom je slušná ponuka kanálov - od štandardných spravodajských staníc cez interné kanály EP (čo sa kde deje), až po výber staníc každého členského štátu. Z našich má výhradné zastúpenie jediná spravodajská televízia a to na kanále 219 (ak si dobre pamätám). Hneď vo vedľajšej miestnosti pracujú poslancove asistentky a miesto tam má aj stážista. Tu som "vyfasoval" aj propagačné predmety (perá, kalendár, antistresové srdiečko)... Trošku ma zaskočili počítače, teda ich systém - EP používa jednoducho štandardné MS Windows. Po tých všetkých medializovaných sporoch a udelených pokutách ma jednoducho takéto niečo dosť prekvapilo. Microsoft vs. EU - no teraz som z toho trochu zmätený...
Zaujímavý bol aj šanón s nadpisom „Lobbing“. Dozvedel som sa, že v EP sú akreditovaní lobisti. Pre našincov rarita, ale vraj ide o normálny džob. Na internetovej stránke EP zistíte, že ich je momentálne celkom 4694.
Okrem kancelárií, kantíny a prízemia je v budove zaujímavé tretie tzv. "spoločné" poschodie. Okrem „verejných“ počítačov, poštových schránok pre každého poslanca (dôvera je veľká, ale bezpečnosť slabá - schránky nie sú uzamknuté), sú tu regály s haldami papiera so správami, návrhmi a to všetko vo všetkých jazykoch únie (naozaj tam boli niekoľkocentimetrové zväzky aj v slovenčine) a v dostatočnom množstve pre každého. Tomu sa hovorí ozajstné plytvanie stromami (keby tak strana zelených vedela ). Plytvanie naozaj reálne, lebo všetko toto bolo zároveň doručované elektronickou poštou, a taktiež v schránke čakalo aj CD s tým istým obsahom ako v regáloch. Tu však treba povedať, že v budove je zároveň prítomný účinný recyklačný systém. Na 3. poschodí bývajú aj najrôznejšie výstavy a prezentácie (práve bola o nutnosti regulovať úroveň hluku - ale ten ruch okolo toho... ľudia, papiere, brožúry, množstvo CD...). Je tu aj veľká plenárna zasadacia miestnosť - taký náš parlament vo veľkom. Tam sa mi páčilo najviac, lebo práve prebiehali nejaké hlasovania akéhosi výboru. V strede piati ľudia a v pléne okolo nich sedelo asi 40 ľudí. Jeden sa stále niečo vypytoval a ostatní každých 5 sekúnd zdvíhali ruky. Zvláštne bolo to, že títo 40, ktorí zrejme svojím hlasovaním "rozhodovali" aj o časti našej budúcnosti, zanikali nielen v strede tejto obrovskej miestnosti, ale (keďže som sedel vzadu) aj v ruchu davu ľudí, ktorí prišli, pozreli, posedeli, porozprávali (a to ma prekvapilo) a odišli. Keď som si dosýta pofotil (nikto v celej budove nikoho v tomto smere neobmedzoval), nasadil som si slúchadlá a započúval sa... Hlasovanie bolo vedené vo francúzskom jazyku, ale bola možnosť si navoliť príslušný jazykový preklad. Slovenčina k dispozícii nebola (asi nijaký Slovák v tomto výbore nie je), ale čeština uspokojila. Vtedy som zistil zaujímavú vec, ktorá ma veľmi prekvapila - išlo o väčšinu rúk. Ak to bolo (za-proti) vyrovnané, resp. nedala sa pohľadom určiť väčšina, až vtedy si to predsedajúci rozhodol overiť elektronickým hlasovaním. Aj keď nešlo o plenárne zasadnutie, bol to pre mňa úžasný zážitok. S mikrofónom a hlasovacím zariadením pred sebou som sa cítil takmer ako jeden z nich.
V celom EP nájdete rôzne predmety a diela od jednotlivých štátov. Niektoré diela veľmi dobre pomáhajú pri orientácii v tomto meste v meste. (Hlavne mne, pri mojom orientačnom nezmysle.) Po prehliadke je čas obeda, a tak, pozvaný pánom poslancom, sme sa s asistentkami a stážistom vybrali na obed do miestnej kantíny... Po ceste určite nie je núdza postretať rôznych zaujímavých ľudí. Napr. aj poslanca Petra Šťastného, keďže okrem neho a nášho eurokomisára by som podľa zjavu nespoznal ani prezidenta EU, keby nejaký bol.
pokračovanie...
M&Co.
Ako ste uz isto postrehli podľa signovania (podpisu) tento text nie je môj vlastný, v Bruseli bol môj spolužiak, ale poprosil som ho, či by sa s vami nepodelil o svoje zážitky a on to rád urobil. Ďakujem mu za to a verím, že text sa páčil.
