Bez výťahu by tých schodov bolo viac ako 500. Keďže ja sa moc neznášam s výškami, nebol som príliš nadšený kochať sa pohľadom z výšky. Ale - koľkokrát v živote by sa mi to ešte pošťastilo? A tak zvedavosť zvíťazila. Po odľahčení peňaženky o 7 € a krátkej ceste výťahom sme sa dostali na strechu najznámejšieho katolíckeho kostola. Krásne počasie doprialo úžasný výhľad. To však ešte nebolo všetko. Na vrchol sme sa hodnú chvíľu štverali rôznymi schodiskami, širšími, užšími, rovnými, točitými až sme sa napokon ocitli na ochodze kupoly. Pocity boli zmiešané, moje trochu iné ako ostatných. Cestou späť bližšie k pevnej zemi sme ale museli prejsť galériou, ktorá je ponad Berniniho baldachýn z vnútornej strany kupoly. Hľadieť na 53 metrov hĺbky bolo ohromujúce.
K Vatikánu určite patria aj jeho múzeá. Pred vchodom sme si najprv vystáli asi 300 metrový rad. Pohyboval sa však pomerne svižne. Naším cieľom bola Sixstínska kaplnka, ale za jednotné vstupné 12 € si možno prezrieť aj všetky ostatné sprístupnené zbierky. Schodov tu síce nebolo až tak veľa, ale to takmer nekonečné chodenie dalo zabrať. Návšteva Sixstínskej kaplnky bola bez fotoaparátu a bez videa. Miesto prednedávnom rezervované iba niekoľko málo kardinálom bolo dnes úplne plné bežných turistov.
Popoludní sme sa autom vybrali do najkrajších a najväčších rímskych katakomb - sv. Kalixta. Sprevádzal nás páter zaoberajúci sa týmto kresťanským pohrebiskom už viac ako 50 rokov. Znova schody, tentokrát do podzemia... Na prvé a druhé podlažie ich viedlo pár desiatok (väčšinou originálnych z asi 2. storočia po Kristovi). Chodby tohto podzemného cintorína majú spolu až 20 km. Slovo cintorín má kresťanský pôvod, znamená miesto spánku (na rozdiel od pohanského významu nekropola = mesto mŕtvych).
Toto nebola história múzeí, ale stretnutie s prvokresťanskou realitou v symboloch.
Cestou späť sme sa chceli ešte staviť pri Svätých schodoch (podľa tradície po nich kráčal Ježiš do Pilátovho domu), ale už mali zatvorené. Schodov bolo pre dnešok aj tak nanajvýš dosť.
Na 19.00 sme ešte mali dohodnuté stretnutie so spolublogerom. Peter nás vzal na druhú najvyššiu terasu v starom meste, odkiaľ bol úžasný pohľad na zapadajúce slnko nad Rímom. Absolvovali sme aj zaujímavú prehliadku ich augustiniánskeho kostola s hrobom sv. Moniky, obrazom sv. Apolónie (patrónky zubárov) či sochou Márie - matky dobrého pôrodu. Najvýznamnejším umeleckým dielom je obraz Panny Márie od Caravaggia.
Pri pive (a minerálke) sme prehodli aj pár slov o živote v reholi (trochu aj o blogovaní).
A cestou späť sme ešte "skontrolovali" kvalitu taliankej zmrzliny. Nezaostala za svojou výbornou povesťou.
súvisiace články:
Pondelok v Ríme
Utorok v Ríme
Streda v Ríme
