Ján Pavol II. napísal v Apoštolskej konštitúcii o zmierení a pokání, že hriech v pravom zmysle slova je vždy úkonom človeka, pretože je vždy úkonom slobody určitej osoby a nie priamo nejakej skupiny alebo spoločenstva. V človeku nie je nič také osobné a neprenosné ako zásluha za čnosť a zodpovednosť za vinu.
Hriech nie je iba vedomým a dobrovoľným porušením prikázania - to by bolo plytké. Je to ľudská zrada Božej lásky.
Avšak opravdivá ľútosť nad vykonaným zlom nám prináša Božie odpustenie. Boh nám dáva úlne novú šancu. Uzdravuje našu minulosť a dáva nám nádej do budúcnosti.
Niekde som čítal, že odpúšťať máme vždy a s úsmevom na tvári. Boh nám odpúšťa, a tak by sme si z neho mali vziať príklad.