Eutanáziou v pravom a vlastnom slova zmysle treba rozumieť čin alebo zanedbanie, ktoré zo svojej povahy alebo v úmysle konajúceho spôsobuje smrť kvôli odstráneniu akéhokoľvek utrpenia. Eutanáziu treba preto skúmať vzhľadom na úmysel a na použité metódy - takto píše pápež Ján Pavol II. vo svojej encyklike Evangelium vitae v bode 64.
Ak by sme teda prípad Američanky Terri chceli nazvať eutanáziou, tak čin odpojenia vyživovacej trubice by mal spôsobiť smrť kvôli odstráneniu akéhokoľvek utrpenia. Avšak nestalo sa tak, ona žila ešte takmer dva týždne... Kým mala sondu, nepotrebovala utišujúce prostriedky proti bolesti. Keď jej ju lekári na príkaz sudcu odstránili, tak v dôsledku hladu a dehydratácie začali kolabovať vnútorné orgány a vznikol tak dôvod pre podávanie morfia. Z eutanázie (v preklade "dobrej smrti") sa stalo dlhé utrpenie. Z tohto pohľadu smrť Terri Schiavovej nebola eutanáziou.
Aby som však odpovedal na otázky položené v úvode, vzal som do rúk vysokoškolské skriptá profesora Jozefa Minaroviča pojednávajúce pri 5. Božom prikázaní aj o téme eutanázie. Píše tam: Keď hovoríme, že život je najvyššie dobro, neznamená to, že je aj absolútne dobro, ktoré by sme boli povinní zachovať použitím všetkých prostriedkov, a to aj výnimočných a neobyčajných. Istotne treba použiť normálne prostriedky, ktoré udržiavajú život, lebo ak by sme tieto zanechali, dopustili by sme sa eutanázie. Preto aj u chorých v terminálnom štádiu je prísna povinnosť pokračovať za každú cenu v používaní tzv. minimálnych prostriedkov, takých, ktoré sú normálne a v riadnych podmienkach určené na udržanie života (výživa, transfúzia, injekcie a podobne). Ich prerušenie totiž by tiež znamenalo úmysel ukončiť život.
Na inom mieste k tejto téme profesor Minarovič píše: Keď hrozí nevyhnutná smrť napriek všetkým použitým prostriedkom, je vo svedomí dovolené zrieknuť sa liečenia, ktoré by spôsobilo neisté a trápne predlžovanie života. Nemožno však prerušiť normálnu liečbu, ktorá sa chorým poskytuje v podobných prípadoch. Pri mozgovej smrti, kde chýba úplná a nezvratná mozgová činnosť, je dovolené prerušiť zásahy, ktoré by predlžovali iba vegetatívny život. Treba však použiť intenzívnu reanimačnú terapiu, pokým jestvuje nejaká mozgová činnosť alebo skromná možnosť na jej obnovenie.
Nie sme teda povinní používať mimoriadne prostriedky na zachovanie života, avšak v nijakom prípade nesmieme prestať v používaní riadnych prostriedkov na udržanie života - a vyživovacia trubica sem jednoznačne patrí. To, akým spôsobom sa skončil život tejto 41 ročnej ženy sa nezdá byť správne. Možno sa spýtame, kto je za to zodpovedný, alebo kto je vinný? Manžel, ktorý to celé započal a žiadal si smrť svojej manželky, hoci už mal inú partnerku? Ak ju on považoval za vlastne mŕtvu, teda mu už nebola manželkou, a tak nemal žiadne právo rozhodnúť o jej živote. Ona však naďalej zostala dcérou svojich rodičov. Svoj podiel má aj sudca, ktorý prikázal odpojiť sondu.
Život nie je čiernobiely, nedá sa zaškatuľkovať do nejakých definícií či fráz. Isto však má svoje jasné pravidlá. My nie sme tvorcami týchto pravidiel a ani ich nemáme moc zmeniť. Môžeme k nim ale zaujať postoj: buď ich odmietneme (a potom to dopadne ako s Terri), alebo ich s úctou prijmeme a potom aspoň trošku poodhalíme zmysel ľudského utrpenia.
