reklama

O čom som dnes kázal - katolík u evanjelikov

Minulý týždeň mi volala evanjelická kaplánka a poprosila ma, či by som k nim neprišiel zvestovať Slovo Božie. Tento posledný pôstny týždeň majú každý deň modlitbové stretnutie, kde sa im prihovorí duchovný z inej cirkvi. Mne to vyšlo na utorok, a tak som sa krátko pred 17.00 stretol s evanjelickou kaplánkou pred ich kostolom, kde mi vysvetlila priebeh bohoslužby. Ukázala mi, kam si mám sadnúť (majú dosť nepohodlné lavice), ona zaujala misto pri harmóniu a začalo sa spevom. Po čítaní z Písma a modlitbe nasledoval môj príhovor.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (63)

Drahé sestry, drahí bratia, prajem vám požehnaný podvečer.

Pán Ježiš v rozhovore s Nikodémom povedal aj tieto slová, ako ich máme zaznačené u Jána v 3. kapitole:
"Nik nevystúpil do neba, iba ten, čo zostúpil z neba, Syn človeka. A ako Mojžiš vyzdvihol na púšti hada, tak musí byť vyzdvihnutý aj Syn človeka, aby každý, kto verí, mal v ňom večný život.“

Vieme, že Boh náš svet miluje. Miluje ho tak, že za neho dal svojho Syna. Vzali sme tento výrok na vedomie, ako niečo samozrejmého, veď sme ho už toľkokrát počuli. Ale tento výrok je všetko iné, len nie samozrejmý. Koľko predstáv o Bohu si ľudstvo vytvorilo - a všetky boli inakšie ako táto. Koľko iných predstáv - falošných - o Bohu panuje aj dnes, medzi nami kresťanmi!
 
Boh nie je nejaký neúnavný dozorca nad každým naším krokom - prísny sudca hriešnikov, ktorý zlých trestá a dobrých zastrašuje, aby sa báli.
Boh nie je obchodník, ktorý si vedie presné účty. A na človeku je, aby nezanedbal žiadnu svoju náboženskú povinnosť, lebo jedine to je cieľom.
Boh nie je nejaký starý senilný dedko, ktorý vždy napokon privrie oko, straší - ale len tak. Netreba si robiť starosti, on to neberie až tak vážne.
Takýto Boh nie je.
Ježiš Kristus nám chce dnes vysvetliť, že je tu Boh - Otec, ktorý miluje svet. Že svet je dielo jeho zvláštnej lásky.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Keď Boh stvoril svet - hovorí jedna stará legenda - pýtal sa Stvoriteľ všetkých zvierat, aké majú zvláštne prianie, aby sa na svete cítili dobre. A tak si tiger prial ostré zuby, aby sa mu dobre lovilo, slon dlhý chobot, vták krídla a zajac ochranné sfarbenie srsti. Všetky zvieratá dostali, čo chceli a boli spokojné. Keď to ľudia videli, boli mrzutí, že ich sa Stvoriteľ na nič nepýtal. „My ľudia s týmto svetom spokojní nie sme.“ - volali k Bohu. - A Boh im odpovedal: „Tak je to správne, tak som to chcel. Vy ľudia nemáte byť ako zvieratá - spokojní na tomto svete - tu nie je váš domov. Vy máte pozerať dohora a hľadať, čo je nad vami.“ - Od tej doby - končí legenda - zvieratá hľadia dole k zemi, ale človek chodí vzpriamene a hľadí k nebu.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Evanjeliovým úryvkom sme povzbudzovaní, aby sme sa s novou pozornosťou pozreli na hlavné znamenie kresťanskej viery – na kríž. Aby sme si novo uvedomili, že na kríži zomrel Syn Boží, aby sme my, deti ľudské, mohli a žiť.
Je to najľahšia vec, pozrieť sa na kríž. Naši kresťanskí predkovia nám zanechali mnoho krížov všade, kam pozrieme: železné na vežiach kostolov, žulové na križovatkách ciest, mramorové na cintorínoch, drevené na stenách našich domácností, zlaté na retiazkach. Kam sa pozrieš uvidíš nejaký kríž.

Lenže v tom je práve naša starosť. Čoho je veľa, to prestaneme vidieť, vnímať. Vznikne nebezpečenstvo, že to stratí pôvodný význam a stane sa odznakom či poverou. Ktorýsi americký časopis pre automobilistov navrhoval na celostránkovom inzeráte nový druh maskota pre šťastie: Zlatý krížik s rubínovými kvapkami krvi na tŕňovej korune - a pri prudších otrasoch sa oči Pána Ježiša rozsvietia! Pol milióna automobilistov už vyhodilo opičku na gumičke a zavesili si Krista s blikajúcimi očami!

SkryťVypnúť reklamu
reklama

V duchu asi krčíte ramenami a hovoríte si: také zneužitie kríža u nás nebýva. To máte pravdu. Nám hrozí skôr nepoužívanie, než zneužívanie kríža. Nám je toto znamenie tak zovšednené, že sa nad tým už nezamýšľame.

A malo by nám pri každom pohľade na kríž prísť na um, že na kríži vykrvácal Boží Syn, aby sme my mohli žiť.
Malo by nám prísť na um, že na kríži prestalo byť ľudské trápenie nezmyselné a neúčelné.
Malo by nám prísť na um, že Kristov kríž máme po celý život nasledovať.

Nasledovať kríž denne v osobnom živote - čo sa tým myslí? Máme snáď vyhľadávať kríže, trápenia? To určite nie, ani Ježiš to nerobil. My si nectíme kríž ako nástroj mučenia, usmrtenia, ale ako nástroj premoženia smrti, znamenie života za smrťou. Svetlo Kristovho kríža, to je jas Zmŕtvychvstalého, víťazná žiara veľkonočného rána.
Nasledovanie Kristovho kríža znamená pohliadnuť na kríž s vierou, keď na nás doľahnú kríže každodenného života. Znamená spojiť svoje denné krížiky s krížom Kristovým a niesť ich v sile Kristovej.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Na golgotskej skale nášho sveta stojí Ježišov kríž už pre všetky časy. Jeho sila odpúšťa vinu a obdarúva životom toho, kto na neho s vierou pozrie. Ale na skale, kde zomrel Ježiš, stáli tri kríže. Prostredný - Ježišov - bol kríž obetavej lásky. Z jednej strany bol kríž ľútosti, z druhej strany kríž ľahostajnosti. Jeden z tých troch si volí za svoj každý človek. Ktorý kríž si zvolíš ty?

Istý misionár prišiel k jednému africkému kmeňu. Prijal pozvanie jedného domorodca a vstúpil do jeho biednej chatrče. Domorodec si pokojne sadol na zem a ponúkol aj misionára. No udupaná hlinená podlaha vyzerala veľmi špinavo. Keď však vedel, že misionár chvíľu váha, dovtípil sa o čo ide. Vybehol von, priniesol vodu, vylial ju na zem a dal sa do čistenia. No čím viac sa usiloval vyčistiť zem, tým iba viac blata narobil. Akosi podobne je to aj s ľudským srdcom. Dokiaľ sa neprerodí v nové, darmo sa ho budeme pokúšať vyčistiť rôznymi spôsobmi a technikou. Výsledkom možno bude len ešte väčší neporiadok. Otvorme svoje srdce Bohu, dovoľme mu zmeniť ho, aby v nás mohol vládnuť.

Amen.

Potom sa spievalo niekoľko piesní s pôstnym charakterom textu. Na záver sa pani kaplánka rozlúčila a pri odchode sme si všetci podávali ruky. Bola to zaujímavá skúsenosť, rozprávať niekoľkým desiatkam evanjelikov, ja, katolícky kňaz. Ale počúvali, reagovali a mal som z toho celého veľmi dobrý pocit.

Stanislav Illéš

Stanislav Illéš

Bloger 
  • Počet článkov:  206
  •  | 
  • Páči sa:  0x

katolícky kňaz potýkajúci sa s problémami aj radosťami mimoriadnych ľudí Zoznam autorových rubrík:  náboženskémodlitbypôstne zamysleniakázne a príhovorysúkromnémyšlienkyM&Co.všeličo iné

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu