Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(2)
Mnohokrát sme v živote v situácii, keď niekoho prosíme - niekoho, kto nás prevyšuje či už po duchovnej alebo materiálnej stránke. Niekedy je to jediná možnosť, ako nadviazať vzťahy medzi ľuďmi. Keby sme neprosili, odsúdili by sme sa na falošnú sebestačnosť.
Väčšia čas nášho rozhovoru s Bohom sa vzťahuje na prosbu.
Prosebná modlitba nás robí pokornými: uznávame, že nie sme dokonalí a potrebujeme pomoc a posilu.
Jeden z dôležitých rozmerov našej prosebnej modlitby je vyjadrený aj v Ježišových slovách: nie moja, ale tvoja vôľa nech sa stane, Bože. Lk 22,42
Vo svojich prosbách sa nemáme riadiť egoizmom, pýchou, lakomstvom či závisťou. Skúsme skúmať správnosť motívu našej prosby.
Nezabúdajme však aj na vďaku - voči ľuďom aj voči Bohu.
