Tak teda: v prvom rade mám radosť. Jednoducho sa teším, že po dlhšom váhaní som napísal "motivačný mail", a tak mám teraz svoje miestečko medzi (stovkami) blogerov. Teším sa, že mi to funguje, že nebolo až také náročné prejsť prihlasovacou procedúrou, že sa mi podarilo zverejniť fotku a samozrejme prvý článok, hoci som ho písal ešte začiatkom marca. Potešila ma reakcia v diskusii, ktorú som si prečítal. A ešte viac dnes popoludni, ked som ich tam našiel viacero.
Po radosti, ktorá sa včera večer, keď som svoj blog nalistoval aj na hlavnej stránke prejavila tiež úsmevom, je tu tiež možno pocit uspokojenia. Áno, funguje to. Nie je to len niečo vzdialené, čo si človek s väčšou či menšou chuťou prečíta, ale teraz môžem sám prispieť do hrnca, aby to chutilo lepšie (asociácia - obaja moji rodičia sú totiž kuchári).
Na druhej strane sa tá radosť prejavuje snahou napísať niečo "k veci". Viem, čo som si prečítal rád ja, viem, akým štýlom píšem a aké slová používam, ale ktovie, či sa to bude páčiť aj ostatným. Veď uvidíme... Takže sa chcem snažiť napĺňať svoj blog zmysluplne a verím, že s pomocou ľudí, ktorí sú okolo mňa to nebude až taký problém.
Takže, blogujem. Je mi niečo? Vlastne áno, cítim sa fajn.
