Veriace rodiny sa takto spoločne na táboroch stretávajú už dlhší čas. Munulý rok som mal jedinečnú možnosť spolupracovať na takomto tábore a podobne to bolo aj tento rok. Išlo o 7 rodín spolu s 19 deťmi väčšinou v nižšom školskom veku. Program tvorilo množštvo zaujímavých súťaží (najmä pre deti) a tiež spoločné výlety do krásnej okolitej prírody Roháčov.
Čo som robil ja, kňaz? Každý deň sme mali svätú omšu, spoločne sme sa modlili pred jedlom, spovedal som a tiež jeden večer bol venovaný ich otázkam a mojim odpovediam na všeličo týkajúce sa duchovna a cirkvi.
Deň pred odchodom sme sa opäť spoločne stretli pri ohni a debatovali o tom, ako dopadol tábor. Všetci sa zhodli na tom, že to bolo výborné a jedinečné, väčšina nemala ešte možnosť zažiť takéto spoločenstvo rodín, hoci sa trochu poznali z kostola.
Ja som veľmi vďačný, že som tam mohol byť - je to totiž vynikajúca možnosť, ako zostať stále v realite. Ak kňaz, ktorý (aj keď nemá vlastnú rodinu) je konfrontovaný s rodinnými problémami (iných), je namieste, aby dokázal reagovať reálne. A v tomto mi tých niekoľko dní v spoločenstve rodičov a ich detí veľmi pomohlo. Skrátka, aby som zostal normálny.
Napokon mi prichádza na um ešte jedna myšlienka: nezávidím tým rodičom ani takto-takto máličko. Ich deti sú síce veľmi dobré, poslušné, jednoducho super, ale na ich neustále "mááámííí, óóócííí" je potrebný kopec trpezlivosti. Ja som povolaný ku kňazstvu, ich povolal Boh k rodičovstvu - s tým sú spojené dary, ktoré obdivujem.
ockovia proti synom....
"nočná" hra...
pri predbiehaní...
na plti...
cestou z Roháčskych plies pri vodopáde...
k Roháčskym plesám...
...
pri súťažení...
rodinný "Milionár"
Príležitostne uverejním ešte niekoľko vynikajúcich fotografií, ktoré sa mi na tábore podarilo urobiť.
