Opomeniem pápežovu návštevu v 1991, bol som vtedy siedmak na základnej škole a nejako ma náboženstvo príliš nepriťahovalo. Neviem ako som vtedy vnímal návštevu hlavy Katolíckej cirkvi na Slovensku, asi som ju len registroval z televízie.
V roku 1995 som sa už tešil, že skončím na strednej a pôjdem na vysokú školu. Pápežova návšteva bola pre mňa iným pohľadom. S naším pánom farárom sme išli spoločne autom do Šaštína, mal som radosť, že som mohol ísť s ním. Keďže však mal ešte nejaké povinnosti večer, nešli sme niekde do popredných sektorov, zostali sme stáť takmer tam, kde sme prišli. Bolo to ale pri uličke, cez ktorú Svätý otec prešiel na papamobile. Prvý krát ho videl ozaj zblízka a naživo. Bolo to kratučké. Ale celú omšu som potom nad tým premýšľal.
Azda sa zdá byť samozrejmé, že kandidát pripravujúci sa na kňazstvo vie všeličo aj o cirkevných reáliách. Áno, do kňazského seminára som však v roku 1996 nenastupoval ako nejaký "lumen", ktorý všetko vie a všade bol. A keď prišla ponuka ísť do Ríma na svetové stretnutie seminaristov (tých, ktorí sa pripravujú na kňazstvo) organizované hnutím Focolare, prijal som túto ponuku. Tých pár dní na prelome rokov 1998 a 99 bolo poprepletaných najrôznejšími prednáškami, stretnutiami, workshopmi, aktivitami, prebehlo to dosť rýchlo. Takmer všetko sa odohrávalo v jednej obrovskej hale na okraji mestečka Castel Gandolfo, ktoré je okrem iného, aj letným sídlom pápeža. Neviem presne, koľko nás tam vtedy spolu bolo, ale pekných pár stoviek určite, z najrôznejších krajín. Predposledný deň v roku sme boli všetci pozvaní na audienciu k Svätému otcovi, ktorý bol práve v tom čase v spomínanej rezidencii v Castel Gandolfo. Nepatril som medzi tých, ktorí sa s ním mohli na chvíľu osobne stretnúť. Ostatní sme sa zhromaždili na námestí pápežského paláca. Chvíľu sme postávali, zhovárali sa. Potom sa podľa očakávania otvorilo okno na poschodí a o malý moment sa v ňom objavil aj samotný Svätý otec. Vedel som, čo sa stane, ale že ma to takto prekvapí, to som nečakal. Že budem taký podivený vyrazilo dych mne samému. Nemyslel som si, že by to mohol byť až taký silný zážitok, vidieť Pastiera oblečeného v bielom, ako sa nám prihovára v taliančine a potom niekoľkými slovami aj v poľštine. Skrátka, stál som tam s "otvorenými ústami". Netrvalo to dlho, trochu skandovania, krátka modlitba a pokračovali sme ďalej v našom programe. Ale postava pápeža stojaceho v okne v Gastel Gandolfo mi zostala vrytá v pamäti.
V jubilejnom roku 2000 sa organizoval Národná púť do Ríma. Ako seminarista v 5. ročníku som dostal možnosť ísť ako zástupca bratislavského seminára spolu s ďalšími spolubratmi a predstavenými. Hoci som vedel, že cesta autobusom bude úmorná, išiel som. Keďže z Castel Gandolfa, kde som bol predtým sme sa do samotného mesta Ríma nedostali, chcel som vidieť aj to, čo doposiaľ nie. A stalo sa - predstavený, ktorý študoval v Ríme nás previedol všetkými možnými pamiatkami, boli sme sa tiež pozrieť v seminári, kde študovali naši spolužiaci a mohli trochu porovnávať. Videli sme toho ozaj veľa, boli to zážitky nie len turistu, ale v tom čase ozaj pútnika. Ako jednému z mála národov sa nám dostalo cti osobitnej audiencie v aule Pavla VI. Obrovská a krásna hala, v ktorej sme sa stretli s nástupcom svätého Petra. Práve veľkosť priestoru spôsobila, že pápež bol dosť ďaleko. Ale príhovor, hoci teraz si ho už presne nepamätám, mal veľmi výstižný, rozprávali sme o ňom ešte aj po návrate domov.
Pred dvoma rokmi, už ako kňaz som tiež išiel na stretnutie so Svätým otcom. Boli sme spoločne aj so štúrovskými veriacimi v Bratislave-Petržalke na blahorečení biskupa Hopka a sestry Zdenky. Tentoraz som sa dostal do sektoru vyhradeného pre kňazov a hoci z neho nebol úplne najlepší výhľad, atmosféra a prítomnosť pápeža spolu s jeho slovami to vynahradila. Bol som naozaj nadšený, že som sa tam dostal, ale aj dojatý z toho, ako to ťažko vtedy pápežovi šlo.
Televízia či internet dokáže sprostredkovať aktuality veľmi sugestívnym spôsobom. Ale atmosféra, nadšenie, život, to všetko, čo tvorí to ozajstné sa sprostredkovať nedá. A ak aj áno, vždy to bude len sprostredkované. Som rád, že mi Pán doprial vychutnať si tieto stretnutia v tom pravom zmysle slova.
