Dal som si tú námahu a niekoľko hodín som si čítal diskusie k mojim článkom. Ako kňaz píšem aj články o cirkvi, o náboženstve, o veciach s tým súvisiacich. Ale väčšinou si diskusie žijú svojím vlastným životom, mnohokrát súvisia s témou len okrajovo (teda „hovorí“ sa o cirkvi).
Keby sa o cirkvi hovorilo, povedzme... Ale ľudia, skryjúc sa za pseudoanonymitu svojho nicku, si prídu len kopnúť. Nie ponúknuť riešenie, len trošku nakydať. Nie vecne diskutovať a podávať pádne argumenty, len sa nezmyselne vŕtať v histórii.
Vyhadzovať stále tie isté kvázi-argumenty týkajúce sa niekoľkých storočí cirkevného života a myslieť si, že je to obhajoba (pomýleného) pohľadu na liberálny spôsob života je scestné. Cirkev existuje povedzme 2000 rokov. Prečo sa jej "nepriatelia" dokážu vŕtať v niekoľkých málo storočiach, keď jej predstavitelia robili (aj veľké) chyby a vôbec nežili podľa Kristovho učenia. Prečo sa tak ľahko zabúda na ďalšie tisícročie pokoja, rozvoja a snahy cirkvi o autentické prežívanie evanjelia? Mojou odpoveďou je to, že to nevyhovuje spomínaným "nepriateľom" do ich koncepcií a uznať, že cirkev urobila nie len niečo dobré, ale že urobila mnoho dobrého by sa im zdalo ako slabosť a ústupok. Ale bol by to ústupok smerom k ozajstnej pravde.
Nechcem tu rozprávať o dejinách cirkvi, iba vám povedať, že takéto účelové výňatky sú zbytočné v diskusiách, keď v článku išlo o niečo úplne iné.
Ak niekto napíše fundovaný článok na hocijakú cirkevnú tému, vždy sa zlietnu takmer tí istí, ktorí si neodpustia svoje invektívy znova a znova vyťahujúc tie isté témy, na ktoré nájdu pravdivú odpoveď v každej klasickej učebnici dejepisu. Lenže oni chcú počuť akési priznanie. Hľadať ozajstnú pravdu sa im nezdá zaujímavé. Nehovoriac o tom že zrazu je toľko "odborníkov" na danú tému...
Rozvíjať diskusiu, ktorá by bola k téme a bola by vecná, prinášala argumenty a následne logické konsekvencie je úplne nemožné. "Proticirkevníci" si hudú svoje mnohokrát bez toho, že by si prečítali reakcie na svoje reakcie.
Z tohto som sklamaný. Nevadí mi, že niekto povie opačný názor, ako mám ja. Som rád, že si ho dokáže rozumnými argumentami odôvodniť, hoci tým mňa o svojej pravde nepresvedčí. Ale ani ja nikoho nechcem presviedčať, mám ambíciu informovať a podávať svoj pohľad a svoje argumenty na niektoré témy.
Som sklamaný, ak ma niekto nazve fanatikom preto, že zastávam Ježišovo evanjelium hlásané cirkvou. Som sklamaný označením konzervatívny len preto, že som kňazom a mám iný pohľad na svet.
Sloboda či demokracia spočíva aj vo vzájomnom rešpektovaní. Pravdu môžeme hľadať aj spoločne.
Prečo nedokážeme pokojne argumentovať? Prečo nedokážeme slušnými (!) výrazovými prostriedkami obhájiť svoj odlišný názor na svet, náboženstvo či cirkev? Prečo si mnohí prídete kopnúť len preto, že máte možnosť?
Naposledy sa ma v diskusii k úplne obyčajným fotkám z prvého svätého prijímania detí v našej farnosti (ktoré boli o.i. nazvané aj sektaci, humus, grc, hlavologia) niekto pýtal: "ako sa zbavujes tej nenavisti, ktoru na teba kydaju miestni vsevedkovia". Celko jednoducho: vyrozprávam sa z toho. Skype je dobrý vynález. Respektíve sa z toho "vypíšem", veď blog je dobrý vynález.
http://hermana.blog.sme.sk/c/12559/Asi-som-menej-chapava.html + diskusia
http://cerven.blog.sme.sk/c/12788/Bratstvo-rovnost-sloboda-po-francuzsky-bez-Boha.html + diskusia
