Čo je vlastne infekcia?
Infekcia je chorobný proces organizmu vyvolaný cudzími mikroorganizmami. Pritom tieto sú pre život na jednej strane nevyhnutné a väčšinou aj neškodné – nájdeme ich vo vzduchu, dotýkame sa ich aj ich nechcene konzumujeme v potravinách. Pri vhodných podmienkach ako oslabenie imunity, práve prebiehajúce iné ochorenie či dlhodobý zlý životný štýl, sa dokážu mikroorganizmy dostať do organizmu a napadnúť oslabené miesto. Následne sa mikroorganizmus začne živiť na úkor človeka-hostiteľa do takej miery, že sa začne zhoršovať jeho zdravotný stav.
Aké mikroorganizmy poznáme?
Mikroorganizmy kolonizujúce oslabený organizmus označujeme aj ako patogény. Najčastejšie sem patria: vírusy, baktérie a huby, v menšej miere parazity a prióny. Tieto sa ďalej delia do viacerých podskupín, napríklad podľa toho, aký orgán najčastejšie napádajú, či dokážu vyvolať nielen akútne, ale aj chronické ochorenie, alebo či zvyknú sprevádzať iné, vážnejšie ochorenia.
Čo sú baktérie?
Spoločnou vlastnosťou všetkých mikroorganizmov je to, že ich môžeme vidieť iba cez mikroskop. Inak majú zásadne odlišnú štruktúru. Baktérie sú relatívne zložité, jednobunkové tvory rôznych tvarov, ktoré zvyčajne existujú spoločne v miliónoch (napr. gram pôdy obsahuje až 40 miliónov bakteriálnych buniek).
Len 1 % zo všetkých druhov baktérií spôsobuje ochorenia u ľudí. Dokážu sa rozmnožovať samé a prežiť aj v extrémnych podmienkach. Výskum potvrdil ich existenciu už pred 3,5 miliardami rokov. Mnohé z nich sú dokonca nevyhnutné pre naše prežitie – napríklad bez laktobacilov v črevách by sme nedokázali stráviť potravu a zničiť mnohé iné mikroorganizmy.
Čo sú vírusy?
Vírusy sú oproti baktériám (aj plesniam) výrazne menšie a menej zložité, majú jednoduchšiu genetickú štruktúru. Na rozdiel od baktérií dokážu prežiť bez hostiteľa. Nedokážu sa ale samostatne rozmnožovať a šíriť, potrebujú na to napr. ľudskú bunku. Ďalším rozdielom oproti baktériám je aj to, že väčšina vírusov spôsobuje ochorenia, pričom sa skoro vždy zameriava na rovnaký orgán. Človek sa môže nakaziť vírusom buď vdýchnutím, poštipnutím infikovaným hmyzom či parazitmi alebo pohlavným stykom. Najčastejším druhom vírusového ochorenia sú respiračné infekcie horných dýchacích ciest.
Čo sú mykózy (plesňové infekcie)?
Ide o infekcie spôsobené hubami a plesňami. Do organizmu sa dostanú buď vdýchnutím maličkých spórov plesní (môžu vyvolať alergiu), alebo kolonizujú časť pokožky (tzv. kožné mykózy) či dokonca viaceré orgány (tzv. systémová mykóza). Ľudia dlhodobo užívajúci antibiotiká či chemoterapeutiká a pacienti s vážnymi problémami s imunitou alebo zle liečeným diabetom sú viac vystavení riziku vzniku mykózy. Prejavuje sa tu aj vzťah medzi tzv. dobrými baktériami v našom organizme, ktoré sú antibiotikami či chemoterapeutikami potlačené a následným útokom huby na takto oslabené orgány.
Ktoré faktory sa najviac podieľajú na vzniku infekcie?
Ide o celú zmes vplyvov, z ktorých najvýznamnejšie sú:
genetická predispozícia,
predchádzajúce vystavovanie sa infekcii,
stres, nedostatok spánku,
vek,
iné chronické ochorenie,
podvýživa, obezita,
následky po chirurgickom zákroku,
lieky.
Autor článku:
prof. MUDr. Mgr. Miloš Jeseňák, PhD., MBA, Dott.Ric., MHA
klinický imunológ, alergológ, pediater
Zdroj: archív článkov Imunoblog
