Výsledkom tohto stretu s inými hygienickými, klimatickými, výživovými aj kultúrnymi faktormi býva pomerne častá chorobnosť.
Najčastejšou zdravotnou komplikáciou pri cestovaní je úraz, nasledovaný zhoršením chronického ochorenia cestovateľa. Hneď potom nastupujú infekčné ochorenia, kam patrí okrem chorôb, pred ktorými sa možno chrániť očkovaním je aj cestovateľská hnačka. Pod týmto všeobecným názvom sa však skrývajú rôzne druhy komplikácií, ktoré majú spoločný základ v črevnej mikroflóre.
Črevná mikroflóra
Môžeme ju chápať ako tráviacu trubicu osídlenú obrovským množstvom mikroorganizmov: vírusmi, baktériami, kvasinkami a ďalšími. Zloženie črevnej mikroflóry sa vyvíja v rannom detstve. V dospelosti ju máme už pomerne stabilnú, ale s individuálne jedinečným zložením mikroorganizmov. K jej zmenám dochádza najmä pre choroby, podávanie probiotík či antibiotík, ale aj pri dlhodobejších zásadných zmenách stravy.
Črevná mikroflóra je významným hráčom v imunitných procesoch organizmu. Kvalitné mikrobakteriálne prostredie našich čriev dokáže znížiť riziko infekčných nákaz v celom organizme. Dosiahnuť to môžeme najmä vhodným životným štýlom a zdravým stravovaním. V prípade, ak máme chronické zdravotné ťažkosti s črevným systémom, môžeme predpokladať zhoršenie zdravotného stavu. Preto je vhodné sa na to pripraviť.
Cestovateľská hnačka – o čo vlastne ide?
Všeobecné príčiny hnačky môžeme rozdeliť na neinfekčné, napríklad vypitie väčšieho množstva sladkých prechladených nápojov či stres, infekčné baktérie ako E. coli, plesiomonas, salmonela a ďalšie, vírusové ako rotavírus a parazitické. Cestovateľská hnačka býva najčastejšie spôsobená infekčnými baktériami a vírusmi, len vzácne parazitmi.
Najčastejšie ide o infekčnú akútnu hnačku, ktorá postihuje 20 až 90 % cestovateľov v krajinách s teplou klímou a nízkou úrovňou hygieny (Stredný Východ, Južná a juhovýchodná Ázia, Afrika, Stredná a Južná Amerika). Hlavným príznakom je vodnatá stolica, približne 3 x denne, ku ktorému sa zvykne pridať jeden z ďalších: nauzea, zvracanie, bolesť brucha, teplota...
Najčastejšími zdrojmi infekčnej hnačky sú:
kontaminovaná voda (niekedy stačí, aby sa v nej len umylo podávané jedlo),
nedostatočne tepelne upravené či surové mäso, ryby a plody mora,
ovocie a zelenina, ktoré nemožno olúpať,
neupravené mliečne produkty.
Liečba cestovateľských hnačiek
Najlepšou „liečbou“ cestovateľskej hnačky je prevencia. Ak budete dodržiavať rady uvedené na konci tohto článku, výrazne znížite riziko nákazy. Napriek tomu jej niekedy nie je možné zabrániť. V takom prípade musí nastúpiť rýchla a účinná liečba, aby sa zabránilo dehydratácii a prípadným zdravotným následkom. Tie by mohli mať vážny dopad najmä na zdravie malých detí.
Základom liečby je rehydratácia, teda nielen nahradenie bežnej dennej potreby tekutín, ale aj strát vzniknutých zvracaním, hnačkami a horúčkami. Odporúčaný denný príjem tekutín u dospelého s hnačkou je 3 – 4 litre. Ďalšiu vhodnú terapiu predstavuje realimentácia, teda vhodná diéta s obmedzením tukov. Závisí od veku, u dojčiat pokračujeme v kojení, pred ktorým možno podať viackrát denne 50 – 100 ml ryžového odvaru, u detí nad 6 mesiacov aj mrkvový odvar, nemastnú zeleninovú polievku, zemiakovú kašu, piškóty a podobne. Starším deťom a dospelým podávame zemiakovú či ryžovú kašu, sucháre, banány, nastrúhané jablká, po miernom zlepšení stavu aj biele mäso a netučné mlieče výrobky.
Okrem týchto opatrení je niekedy potrebné pristúpiť k podpornej protihnačkovej liečbe. Pri cestovateľskej hnačke najčastejšie siahame po adsorbenciách, t. j. látkach schopných viazať toxíny, ktoré sú vhodné najmä pri hnačkách spôsobených zlým jedlom, ale aj pri bakteriálnych infekciách. Tieto prípravky je vhodné skombinovať s probiotikami, resp. synbiotikami, prípadne s prípravkami črevnej dezinfekcie. Ostatné látky ako antimolitiká spomaľujúce črevný pohyb, antibiotiká či protiparazitné lieky sa používajú len vo výnimočných prípadoch. Vhodnou podporou sú aj rôzne rastlinné čaje.
Synbiotiká – efektívna pomoc probiotík a prebiotík
Ako probiotiká sa najčastejšie využívajú niektoré druhy laktobacilov a bifidobaktérií. Tieto sa nachádzajú aj prirodzene v črevnom trakte, ale ich podiel klesá nesprávnym životným štýlom, zlou stravou aj užívaním antibiotík. Pritom majú nezastupiteľnú úlohu pri podpore imunity a zvýšení odolnosti voči bakteriálnym infekciám. Navyše znižujú obsah cholesterolu v krvi, uľahčujú vstrebávanie vitamínov a okrem ďalších kladných vlastností tiež pomáhajú proti hnačkám.
V prípade ich skombinovania s prebiotikami, čo sú nestráviteľné zložky potravy, ktoré stimulujú rast a aktivitu kladných baktérií v hrubom čreve, hovoríme o tzv. synbiotikách. Synbiotické prípravky ako Imunoglukan P4H® SynBIO zvyšujú odolnosť voči infekciám, posilňujú antibakteriálnu aktivitu a zlepšujú imunitnú odpoveď organizmu, čo sú všetko procesy dôležité pre rýchle zvládnutie cestovateľskej hnačky.
Odporúčania na zníženie rizika cestovateľskej hnačky
Starostlivo vyberajte miesto pobytu so zreteľom na váš vek a zdravotný stav (osobitne v prípade, ak trpíte chronickým ochorením).
Pite iba balenú alebo dezinfikovanú vodu.
Nekonzumujte ryby z neznámych vôd.
Vyhnite sa zmrzlinám, niektorým druhom syrov a mlieku.
Mäso jedzte iba dobre prepečené a teplé.
Zeleninu a šaláty umývajte iba v balenej vode.
Nejedzte ovocie, ktoré nemožno olúpať.
Zdroj: archív článkov Imunoblog
Autor: MUDr. Katarína Bergendiová, PhD., klinický imunológ a alergológ
