Slnečná alergia nie je pravou alergiou. Ide o laické pomenovanie pokožky abnormálne citlivej na slnečné žiarenie. Množstvo slnečného žiarenia potrebné pre vznik takejto reakcie sa individuálne líši. Niekedy stačí minimum slnka na vyvolanie vyrážky, inokedy je potrebné dlhodobé vystavenie sa UV žiareniu.
Príznaky alergie na slnko sú podobné bežnej reakcii pri spálení pokožky, napríklad počas nesprávneho opaľovania: začervenanie, svrbenie, žihľavka, mikrorany a pľuzgiere. O alergii na slnko ale hovoríme vtedy, ak sú tieto symptómy časté a vyskytujú sa aj po relatívne krátkom vystavení voči slnečnému žiareniu.
Príčiny slnečnej alergie
Príčina takejto reakcie na slnko nie je ešte detailne preskúmaná. Predpokladá sa, že slnečné alergie sú dedičné podmienené. Dôležitým zistením je, že zvýšenie citlivosti na slnečné svetlo býva často spojené s užívaním niektorých druhov liekov, aplikáciou kozmetických prípravkov či byliniek. Preto je pre diagnostiku ochorenia nevyhnutná aj analýza liekov a kozmetiky, ktoré pacient používa.
Fotosenzitivitu na slnko rozdeľujeme na dva druhy reakcií:
Fototoxické reakcie vznikajú vtedy, keď chemická látka v tele reaguje s ultrafialovým slnečným žiarením. Najčastejšie ide o reakciu na lieky ako doxycyklín, tetracyklín, chinolóny a sulfonamidy. Rizikom je aj užívanie diuretík v kombinácii s liekmi na vysoký krvný tlak či liekov proti bolesti. Výsledkom býva kožná vyrážka, ktorá vyzerá ako ťažké popálenie slnkom. Táto reakcia sa rozvíja aj 24 hodín od vystavenia sa slnku.
Fotoalergické reakcie môžu tiež vzniknúť ako vedľajší dôsledok niektorých liekov, najčastejšie ide o miestne aplikované mastičky a krémy. Bežnou príčinou sú ale aj chemikálie, používané v kozmetických výrobkoch, parfumoch a opaľovacích krémoch, alebo aj niektoré bylinky. Fotoalergické reakcie mávajú tendenciu objaviť sa neskôr, často až niekoľko dní od vystavenia sa slnku.
Menej známou príčinou zvýšenej citlivosti na slnečné žiarenie bývajú aj niektoré choroby ako:
Lupus, autoimunitné ochorenie, ktoré sa pri vystavení slnku môže prejaviť aj v podobe červených až fialových škvŕn na zasiahnutej časti pokožky.
Aktinické prurigo je geneticky podmienená porucha, s najčastejším výskytom u detí a mladistvých. Prejavuje sa už po niekoľkých minútach pobytu na slnku červenými hrbolčekmi naplnenými tekutinou, ktoré zvyknú prasknúť a premeniť sa na šupinaté škvrny.
Ako sa slnečnej alergii vyhnúť?
V miernych prípadoch sa stačí na pár dní vyhnúť slnečnému žiareniu a príznaky zmiznú. Samozrejmosťou je spraviť si zoznam liekov, kozmetiky aj bylinkových prípravkov, ktoré užívame a vyhnúť sa tým, ktoré sú rizikové. Slneční alergici by sa vôbec nemali opaľovať. To ale neznamená, že sa nemôžu v lete napríklad kúpať pri mori. Treba len zvýšiť opatrnosť a naozaj dodržiavať bežné opatrenia:
Nechodiť na slnko medzi 11-tou a 15-tou hodinu v čase od apríla do októbra.
Zakrývať sa voľným oblečením, klobúkom a kvalitnými opaľovacími okuliarmi.
Natierať sa silným opaľovacím krémom, samozrejme takým, ktorý nevyvoláva alergiu na slnko. Dostatočné množstvo opaľovacieho krému treba natrieť asi 15 – 30 minút pred pobytom na slnku, a potom každé dve-tri hodiny.
Pre ľudí s chronickou slnečnou alergiou je vhodný aj postupný „tréning“ pokožky UV lampou. Kortizónové krémy a iné upokojujúce lieky sa zvyknú používať len na liečbu príznakov. Keďže ľudia s neliečenou slnečnou alergiou sú viac náchylní na vznik rakoviny kože a častejšie trpia kozmetickými defektami pokožky (vyrážky, pľuzgiere), najmä závažnejšie prejavy alergickej reakcie treba brať vážne a zveriť sa do rúk lekára.
