Nesprávne fungujúca imunita zohráva kľúčovú rolu pri vzniku a rozvoji diabetického ochorenia. Osobitný vplyv majú imunitné procesy na rozvoj diabetu 1. typu, ktorý patrí k tzv. autoimunitným ochoreniam. Ide o širokú skupinu ochorení ako reumatoidná artritída, skleróza multiplex, Guillain-Barrého syndróm, Crohnova choroba a mnohé ďalšie. Ich spoločným znakom je genetická predispozícia, ktorá znemožňuje imunitnému systému správne rozlíšiť „vlastné“ od „cudzieho“. Výsledkom býva imunitná reakcia proti vlastným tkanivám.
Relatívne nedávnym zistením vedcov je fakt, že imunitný systém sa podieľa aj na rozvoji diabetu 2. typu, a to tým, že podporuje vznik inzulínovej rezistencie. Tá spolu s poruchou sekrécie inzulínu predstavuje hlavnú príčinu vzniku tohto ochorenia.
Vplyv imunitného systému na rozvoj diabetu 1. typu
Pre diabetes mellitus 1. typu je typický výrazný nedostatok inzulínu. Príčinou je autodeštrukcia beta-buniek pankreasu vlastným imunitným systémom (preto autoimunitné ochorenie). Presné dôvody tejto autoimunitnej reakcie síce ešte nie sú úplne jasné, ale predpokladá sa, že ide o kombináciu genetických a vonkajších vplyvov.
Z hľadiska genetiky už vedci odhalili niekoľko desiatok rizikových génov, ktoré sú nevyhnutnou, ale nie jedinou podmienkou pre vznik tejto choroby. Samotná predispozícia totiž ešte neznamená, že choroba sa naozaj rozvinie. Rovnako dôležitým faktorom sú viaceré vonkajšie vplyvy, ktoré geneticky podmienený program nesprávnej imunitnej reakcie proti beta-bunkám spustia.
Medzi doteraz potvrdených „spúšťačov“ patrí napríklad stres, viaceré toxické látky, vírusy či niektoré potraviny. V prípade geneticky „vhodného“ človeka tak na spustenie diabetu 1. typu môže stačiť jedno banálne vírusové ochorenie. Zákernosťou tejto choroby je pritom fakt, že úvodná fáza nebýva nejako výrazná či deštruktívna. Postupne sa pridávajú ďalšie nevhodné vonkajšie prvky a choroba postupuje do nebezpečnej fázy. Toto môže trvať niekoľko mesiacov (najmä u detí), ale aj rokov (skôr u dospelých). Problémom diabetu 1. typu je aj zvýšené riziko rozvoja ďalších súbežných autoimunitných ochorení ako choroby štítnej žľazy, celiakia a podobne.
Potvrdiť existenciu diabetu 1. typu možno len dôsledným vyšetrením. Následná liečba sa opiera najmä o nahradzovanie chýbajúceho inzulínu a dlhodobú diétu.
Imunita a metabolický syndróm vrátane diabetu 2. typu
Metabolický syndróm je súhrnné označenie pre komplexné metabolické ochorenie, ktoré má civilizačné, ale aj genetické príčiny. Jeho nepriaznivé metabolické dôsledky zvyšujú riziko rozvoja diabetu 2. typu a stoja aj za mnohými ďalšími komplikáciami ako sú mozgová mŕtvica, ateroskleróza, arteriálna hypertenzia, infarkt myokardu či abdominálna obezita.
Aj v prípade diabetu 2. typu nájdeme v pozadí imunitné procesy. Tie sú samozrejme odlišné od diabetu 1. typu, keďže sa nejedná o autoimunitné ochorenie, ale skôr o chorobný stav vyvolaný najmä dlhodobo zlým životným štýlom. Metabolický syndróm je navyše zákerný v tom, že človek sa dlho necíti chorý. Nemá tak dôvod navštíviť lekára, pričom dochádza k postupnému poškodzovaniu organizmu, a to vrátane imunitného systému.
Treba preto spozornieť, ak spĺňate nasledujúce kritériá rizikových faktorov. Ak ste muž a máte obvod pásu ≥ 94 cm, resp. ak ste žena a máte obvod pasu ≥ 80 cm, odporúčame vám nechať si vyšetriť u vášho obvodného lekára tieto faktory:
triacylglyceroly > 1,7 mmol/l
HDL cholesterol < 1,03 mmol/l u mužov, 1,29 mmol/l u žien
krvný tlak ≥ 135/85 mmHg
rannú glykémiu ≥ 5,6 mmol/l.
Ak aspoň dva z nich prekračujú uvedenú normu, je pravdepodobné, že trpíte metabolickým syndrómom, a potrebné začať sa čo najskôr liečiť. Liečba primárne spočíva najmä v úprave životného štýlu a stravovania, a následne aj v užívaní vhodných liekov. Správne nastavená a dodržiavaná liečba má v konečnom dôsledku aj kladný vplyv na stav imunity.
