Na to všetko si treba dať pozor a my vám poradíme ako.
Hrozba prvá: Bodnutie hmyzom
To, že je naše dieťa alergické na bodnutie hmyzom, zistíme často až vtedy, keď k takejto udalosti dôjde. Prejavy bodnutia bývajú rôzne, od jemného začervenania až po tzv. anafylaktickú reakciu, ktorá dokáže ohroziť život nášho milovaného dieťaťa. Štatistiky hovoria, že takýchto vážnych reakcií po bodnutí osou či včelou býva okolo 2 %.
Najčastejšie dochádza k bodnutiu zo strany včely medonosnej, ďalej nasledujú osa, sršeň obecný a čmeliak. Medzi alergénom osy a sršňa je silná skrížená reaktivita, takže ak dieťa reaguje alergicky na pichnutie osou, môžeme predpokladať podobnú reakciu aj pri bodnutí sršňom. V prípade včelieho a osieho alergénu je toto skríženie slabšie. Ako ochrániť naše dieťa, ak patrí k spomínaným 2 % rizikových alergikov? Požiadajte imunológa o aplikáciu tzv. špecifickej alergénovej imunoterapie, ktorá dosahuje účinnosť až 95 %, prípadne o špeciálne lieky, ktoré je potom potrebné nosiť pri sebe..
Hrozba druhá: Peľová nádcha
Viete, že dieťa, ktoré sa narodí pred alebo počas peľovej sezóny, má väčšie riziko vzniku peľovej alergie? Keďže peľová sezóna trvá od marca do októbra, nie je nič prekvapujúce na fakte, že ide o najčastejší druh alergickej nádchy. Objaví sa až u 13 % starších detí! Intenzita prejavov a ich presný charakter závisia od druhov peľu a ich aktuálneho rozptylu v ovzduší. K typickým prejavom patrí kýchanie, svrbenie v nose či pocit upchatého nosa.
Peľové alergény pochádzajú zo stromov (dominujú najmä na jar), z travín a tráv (vládnu počas leta) a z burín. Peľ travín sa na rozvoji peľovej alergickej nádchy podieľa až v 50 %. Pochopiteľne, nemôžeme dieťa zavrieť doma počas celej peľovej sezóny. Preto je vhodné naplánovať aspoň čiastočne jeho vonkajší pobyt. V špičke peľovej sezóny je vhodné poslať ho na výlet k moru či na hory.

Užitočnou pomôckou pre plánovanie je peľová informačná služba na Slovensku a v Európe.
Okrem týchto opatrení sa uplatňuje tradičná protialergická liečba. Vhodné je prípravné užívanie antihistaminík už 3 týždne pred začiatkom peľovej sezóny.
S peľovou alergiou úzko súvisia aj skrížené reakcie, najmä s potravinami. Pre prevenciu je vhodné myslieť na tieto kombinácie v závislosti od toho, na aký druh peľu/potravín je naše dieťa alergické:
BREZA – jablko, broskyňa, marhuľa, hruška, zeler, mrkva, zemiak, orechy, paradajka, kari korenie
TRÁVY – paradajka, pšenica, kiwi
AMBRÓZIA – melón, banán, uhorka, harmanček
PALINA – zeler, mrkva, petržlen, horčica, korenie, harmanček, slnečnicový olej
ROZTOČE – morské plody, slimáky
LATEX – banán, kiwi, avokádo, mango, melón, papája, gaštan, zemiak, kôstkové ovocie
ARAŠIDY – strukoviny
VLAŠSKÉ ORECHY – ostatné druhy orechov
PŠENICA – jačmeň, žito
KREVETY – iné morské plody
Hrozba tretia: Výrazné zmeny teplôt
S jarou sú späté aj nečakané zmeny atmosférického tlaku a náhle zmeny počasia. Zmena tlaku ohrozuje najmä ľudí so srdcovo-cievnymi problémami či meteosenzitívnych ľudí s migrénami. Teplotné rozdiely a striedavá vlhkosť v ovzduší sú zas rizikové pre deti s dýchacími problémami, astmou či oslabenou imunitou, ktoré sa tak ľahko stávajú obeťou prechladnutia.
Dôležité je rozlišovať klasické prechladnutie od alergickej reakcie. Nachladnutie je prevažne zapríčinené vírusmi a prejavuje sa zvýšenou teplotou, smrkaním, kašľom a bolesťami v krku. Alergia, ako prejav nežiaducej imunitnej reakcie na bežné podnety, zvýšenú teplotu nevyvoláva a jej prejavy sú väčšinou dlhodobé.
Náhle zmeny teploty môžu vyvolať najmä nebakteriálny zápal dýchacích ciest. Pre zdravých ľudí to nepredstavuje osobitný problém, ale dýchacie cesty astmatikov a alergikov sú dostatočne postihnuté dlhodobým zápalom aj bez chladu a vlhka. Preto by sme sa mali snažiť dodržať niekoľko zásad, ktoré vášmu dieťaťu pomôžu bezpečne prejsť zo zimy do leta:
Po zime je veľmi dôležité, aby deti chodili pravidelne von, najmä keď svieti slnko. Pomáhame tak zvyšovať ich hladinu vitamínu D a obnovovať prirodzenú otužilosť.
Keďže jarné počasie je zradné, samozrejmosťou by malo byť dôkladné oblečenie. Toto by malo byť z viacerých tenkých vrstiev, ktoré môžeme dieťaťu kedykoľvek vyzliecť či obliecť podľa intenzity slnka a vetra. Ak naše dieťa športuje vo vonkajšom prostredí, je dôležité, aby mu oblečenie chránilo hrudník aj krk.
Vetrajme pravidelne domácnosť. Po zimnom období je suchá a plná prachu a roztočov, je vhodné ju riadne prevetrať.
Podávajme na tanier čo najviac jarnej zeleniny a ovocia z daného regiónu. V prípade detí s chronickými zdravotnými problémami, alebo ak sa sťažujú na únavu a slabosť, posilňujme ich imunitu, napríklad Imunoglukanom a probiotikami.
Autor článku:
prof. MUDr. Mgr. Miloš Jeseňák, PhD., MBA, Dott.Ric., MHA
klinický imunológ, alergológ, pediater
Zdroj: archív článkov Imunoblog