Aké sú riziká a pozitíva dojčenia pre matku?
Pri dojčiacich matkách je napríklad menej pravdepodobné, že ich v budúcnosti ohrozia silnejšie formy osteoporózy. Zároveň dokážu po tehotenstve schudnúť rýchlejšie než nedojčiace mamičky a majú nižšie riziko vzniku rakoviny prsníka, maternice a vaječníkov.
Imunitný systém dojčiacej matky môže byť podobne ako pri tehotenstve oslabený (mnoho žien má v tomto období zmenenú reaktivitu a funkcie imunitného systému, čo sa môže prejaviť aj oslabením imunity). Je to prirodzené, keďže dojčenie je energeticky náročný proces, pričom imunitný systém sa ešte „nespamätal“ po tehotenstve. Prejavy oslabenia bývajú rôznorodé od častejších prechladnutí, ekzémov až po migrény.
Čo robiť pre správne fungovanie imunitného systému počas dojčenia?
Základom je starostlivosť o imunitu a zdravie podobná tej počas bežného obdobia, teda vhodné stravovanie: jesť dostatok ovocia, zeleniny, celozrnného pečiva a obilnín, konzumovať na vápnik bohaté mliečne výrobky a proteínovo výdatné, ale nemastné jedlá ako biele mäso a morské ryby. Piť dostatok nesladených tekutín. Nefajčiť, minimalizovať kofeín a alkohol. Dostatočne veľa spať a vyhýbať sa stresu.
Treba počas dojčenia užívať multivitamínové prípravky na posilnenie imunity?
Pri vyváženej strave a životnom štýle, ktorý odporúčame vyššie dostane organizmus dojčiacej mamičky dostatok podnetov pre kvalitné fungovanie, bez potreby užívať vitamínové prípravky. Výnimkou sú matky s osobitými zdravotnými problémami ako celiakia, potravinová neznášanlivosť, vážnejšie formy alergií či chronické problémy s dýchacími orgánmi. V takýchto prípadoch – po porade s lekárom a rozbore krvi – je možné dopĺňať niektoré chýbajúce látky aj výživovými doplnkami.
Je vhodné aplikovať imunologické a protialergické lieky počas dojčenia?
Pokiaľ je dojčiaca matka alergická a potrebuje protialergickú liečbu, nie je dôvod na obavy z užívania. Naopak, moderné protialergické lieky majú vynikajúci bezpečnostný profil a neohrozujú dojčené dieťa. Podobne sa môže stať, že časť tehotných a dojčiacich matiek začne v dôsledku zmenenej reaktivity imunitného systému pozorovať u seba alergické prejavy (napr. nádchu, ekzém). Ani v týchto prípadoch nie je dôvod sa obávať a mamička by mala dané lieky užívať s cieľom zlepšiť príznaky, a tým nepriamo aj zlepšiť celkovú pohodu, ktorú určite v tomto období mamička aj jej dieťa potrebujú.
Pokiaľ ide o lieky na podporu imunity, vo všeobecnosti sa počas tehotenstva neodporúčajú. Po pôrode a počas dojčenia môže mamička v prípade vyššej chorobnosti siahnuť po prírodných imunomodulačných prípravkoch (samozrejme s výnimkou tých, ktoré majú v príbalovom letáku doslova napísané, že by nemali byt užívané počas tehotenstva, ako napr. echinacea). Syntetické imunomodulanciá by mali byt aplikované až na základe konzultácie s imunológom.
Začínam dojčiť a rada by som si už po 9 mesiacoch dala konečne kávu či pohár vína. Môžem?
Mnohé ženy majú problém s dojčením práve z týchto dôvodov. Chýba im káva či pohárik vína a nechcú sa neustále strážiť, čo zjedia. Máme pre vás dobrú správu! Môžete piť s mierou kofeínové nápoje, môžete si občas aj vypiť „deci“ vína či zjesť to, čo práve chcete, a napriek tomu dostane vaše dieťa vo vašom mlieku najlepšiu výživu.
Aké sú riziká u tehotných mamičiek s celiakiou a potravinovou intoleranciou?
Aj keď ide o dva rôzne druhy ochorenia – celiakia a potravinová neznášanlivosť – v prípade tehotenstva a dojčenia majú podobné riziká aj opatrenia. Zle riadená celiakia bez vhodnej diéty môže zvýšiť riziko nízkej pôrodnej hmotnosti dieťaťa. Podľa americkej štúdie z r. 2007 je zas neznášanlivosť laktózy rizikovým faktorom pre vznik panvovej bolesti v popôrodnom období. Veci sú ešte zapletenejšie. Mnohé mamičky, ktoré normálne trpia potravinovou neznášanlivosťou, sa jej počas tehotenstva dočasne zbavia. Na svedomí to má pravdepodobne zmena hormonálnych procesov.
Kľúčom k hladkému priebehu tehotenstva a dojčenia pri takýchto ochoreniach je dodržiavanie zvolenej diéty aj počas tohto obdobia. Niektoré mamičky sa s príchodom tehotenstva zbytočne zľaknú, že ich vyvíjajúci sa plod nebude mať kvôli diéte dostatok živín. Opak je pravdou. Vyvážená bezlepková diéta celiatičiek poskytuje ich deťom dostatok potrebných živín pre rast a zdravie. Potvrdila to aj dánska štúdia s 211 deťmi a 127 matkami s celiakiou. Vedci v nej zistili, že priemerná pôrodná hmotnosť detí narodených matkám na vyváženej bezlepkovej diéte bola dokonca vyššia než u detí narodených matkám bez celiakie.
Vyvážená bezlepková diéta zahŕňa aj pravidelnú kontrolu nutričných látok v krvi pred tehotenstvom aj počas neho a dopĺňanie chýbajúcich látok multivitamínmi. Najčastejšie ide o vápnik, železo, zinok, vitamíny B, D a horčík. Aj v prípade matiek s alergiou či celiakiou musí byť samozrejmosťou dojčenie, pričom sa opäť netreba báť, že by v materskom mlieku nebol dostatok živín. U detí matiek s celiakiou nie je indikovaná preventívna bezlepková diéta a aj napriek tomu, že ich mamička trpí na celiakiu, dieťa by sa malo stretnúť s lepkom medzi 5. až 7. mesiacom života.
Aké sú aktuálne odporúčania pre dojčenie?
Americká pediatrická akadémia odporúča, aby matky dojčili aspoň prvý rok života dieťaťa a prípadne pokračovali aj ďalšie mesiace, ak sa na to spolu s dieťaťom cítia. Veľmi dôležité je, aby aspoň v prvých štyroch až šiestich mesiacoch bolo dieťa živené výhradne materským mliekom. Potom ho možno začať kombinovať s obohatenými prípravkami pre deti.
Aké sú najvýznamnejšie prínosy dojčenia pre imunitný systém dieťaťa?
Prínosy dojčenia sú celosvetovo preverené na stovkách rôznych vedeckých štúdií. Dojčené deti sú odolnejšie voči infekciám než deti kŕmené umelou výživou. Mnohé štúdie ukazujú, že dojčenie posilňuje imunitný systém. Počas dojčenia matka odovzdáva protilátky potrebné pre základné fungovanie a rozvoj imunitného systému dieťaťa. Pomáha aj vytvárať správnu reakciu detskej imunity na prvé očkovania.
Nedojčené deti trpia 3 až 4-krát častejšie hnačkovými ochoreniami než deti dojčené. Dojčenie tiež znižuje riziko ušných infekcií, ktorých liečba je jedným z najčastejších dôvodov prvotného nasadenia antibiotík. Vedci zistili aj to, že dojčenie môže pôsobiť ako ochrana pred vznikom ekzémov. Tie bývajú výrazne vzácnejšie u dojčených detí než nedojčených. Navyše deti, ktoré sú dojčené dlhšie, majú menej zubných kazov po celý život.
Na druhej strane, ak mamička z objektívnych príčin nemôže dojčiť svoje dieťa, netreba podliehať beznádeji. Najmodernejšie mliečne formuly s obsahom prebiotík, probiotík, mastných kyselín, vitamínov a nukleotidov dokážu do istej miery nahradiť materské mlieko.
Zdroj: archív článkov Imunoblog
Autor článku:
prof. MUDr. Mgr. Miloš Jeseňák, PhD., MBA, Dott.Ric., MHA
klinický imunológ, alergológ, pediater
