Pre koho je vhodné potápanie?
Potápať sa v podstate môže každý zdravý človek vo veku od cca 10 rokov. Základnou podmienkou je dostatočná úroveň fyzickej kondície a aspoň minimálny vzťah k vode. Pokiaľ ide o hornú hranicu, neexistuje presný vekový limit. Túto aktivitu zvyknú vykonávať aj 70 či dokonca 80-roční ľudia. Poznáme len dva vážne limity: kvalita dýchacích a srdcovo-cievnych funkcií.
Tlak pri potápaní
Hlavným fyzikálnym problémom pri potápaní je pôsobenie tlaku. Čím ide potápač hlbšie, tým sa okolitý tlak zväčšuje. Na úrovni hladiny mora ide o tlak jednej atmosféry, každých 10 metrov pod hladinou mora sa tlak zvyšuje. V hĺbke 10 m je tlak 2 atmosféry (t. j. dvojnásobný), v 20 metroch je tlak 3 atmosféry atď. K najväčším zmenám v tlaku dochádza v prvých desiatich metroch. Preto sa na potápačských kurzoch učia adepti jednoduché techniky pre vyrovnanie tlaku v ušiach.
Zdravotné stavy, ktoré sú rizikom alebo bránia potápaniu
V princípe možno povedať, že každé akútne či chronické ochorenie dýchacieho alebo srdcovocievneho systému je hrozbou pre bezproblémové potápanie sa. Samozrejme záleží od intenzity danej choroby. Nikdy však nie je isté, či sa choroba nečakane nezhorší práve počas potápania. K najčastejším ochoreniam, pri ktorých odporúčame zvážiť potápanie, resp. ho najprv skonzultovať so svojím lekárom patria:
astma,
chronická bronchitída,
epilepsia,
cukrovka,
dlhodobé srdcovocievne choroby ako vrodené poruchy srdca, hypertenzia, stavy po infarkte a podobne,
zápal prínosových dutín, uší a chronický zápal mandlí,
chrípka a prechladnutie,
zápcha a iné tráviace problémy,
tehotenstvo.
Predtým, ako prvýkrát skúsite potápanie, by ste sa mali zamyslieť aj nad týmito otázkami:
Mali ste niekedy nevysvetlenú stratu vedomia?
Zažili ste v nedávnej minulosti nevoľnosť alebo vracanie?
Ktoré lieky práve užívate? Aké majú vedľajšie účinky?
Trpíte pri fyzických aktivitách či športe dýchavičnosťou?
Potápanie ľudí s poruchami imunity a astmou
Všeobecne poruchy imunity nie sú dôvodom pre zákaz potápania. Avšak existujú ochorenia, ktorými imunodeficientní ľudia či alergici trpia často, a ktoré môžu byť problémom. Ide najmä o sinusitídu a astmu.
V prípade, ak trpíte akútnou či chronickou sinusitídou (t. j. zápalom prínosových dutín), tak treba potápanie veľmi dobre zvážiť z dvoch dôvodov: chladu a veľkého tlaku v dutinách počas potápania. Spolupôsobenie týchto dvoch faktorov môže viesť k rozšíreniu priestoru pre pôsobenie vírusov či baktérií, a teda k zhoršeniu už vo všeobecnosti nepríjemného ochorenia. V prípade akútnej sinusitídy sa neodporúča potápať vôbec, pri chronickom ochorení zvážte jeho rozsah a tomu prispôsobte intenzitu potápania.
Pokiaľ ide o astmu a potápanie, táto téma je dlhodobo diskutovanou medzi odborníkmi a jednoznačné odporúčanie doposiaľ neexistuje. Každá krajina k tomuto problému pristupuje inak. Napríklad vo Veľkej Británii majú dobre nastavení astmatici povolené potápať sa za predpokladu, že:
nemajú nutnosť použiť bronchodilatanciá častejšie ako raz za 48 hodín;
nemajú astmu vyvolanú chladom či cvičením.
Naopak v Austrálii sa musia potápači pred získaním osvedčenia preukázať spirometriou, že netrpia astmou.
Existuje viacero dôvodov, prečo môže byť potápanie rizikové pre astmatikov. Zúžené priedušky napríklad horšie dýchajú v dýchacích prístrojoch kvôli zvýšenému vnútornému odporu a vyššej hustote dýchacieho plynu. Taktiež astmatický záchvat vyvolaný chladom stlačeného vzduchu by pravdepodobne bol nezvládnuteľnou situáciou.
Odporúčania pre ľudí s ochoreniami dýchacích orgánov
V prípade, ak astmatici a ľudia s inými pľúcnymi chorobami majú záujem o potápanie, mali by:
mať normálne parametre spirometrie v pokoji, aj v reakcii na cvičenie či chlad,
mať astmu či chronickú bronchitídu dobre kontrolovanú liekmi,
sa vyhnúť potápaniu, ak práve zažívajú zhoršenie stavu, užívajú antibiotiká či v posledných dňoch potrebovali záchranný inhalátor.
Ľudia, ktorí v minulosti prekonali arteriálnu embóliu (upchatie pľúcnej tepny), trpia emfyzémom (abnormálne rozšírenie dýchacích ciest) či prekonali pneumotorax (vniknutie vzduchu do hrudníka) by sa mali potápaniu radšej vyhnúť úplne.
Autor článku:
prof. MUDr. Mgr. Miloš Jeseňák, PhD., MBA, Dott.Ric., MHA
klinický imunológ, alergológ, pediater
