Ide teda o rozšírenú chorobu, ktorá bez kontroly vedie k vážnym komplikáciám – astma, chronická nádcha, častejšie zápaly stredného ucha u detí a častejšie sinusitídy (zápaly prínosových dutín).
Ako rozoznať alergickú nádchu od nealergickej
Nos je dôležitým orgánom, ktorý reguluje, filtruje, zvlhčuje a zohrieva vdychovaný vzduch. Každú nádchu, bez ohľadu na to, či je alergického alebo nealergického pôvodu, by sme sa mali snažiť riadne preliečiť, aby nedošlo k chronickému narušeniu týchto funkcií. To by viedlo k zvýšenej chorobnosti a k zníženej kvalite života.
Medzi hlavné znaky, že nejde o bežnú nádchu patrí: náhle podráždenie nosnej sliznice, svrbenie, intenzívne kýchanie a vodnatá hypersekrécia, ktoré sú prejavom tzv. imunopatologickej reakcie I. typu. Táto reakcia nastáva už po niekoľkých minútach od kontaktu s alergénom, najneskôr do 30 minút. Po 4 až 6 hodinách od kontaktu s alergénom sa objaví tzv. neskorá fáza, ktorú sprevádza kýchanie a pretrvávajúce upchatie nosa (obštrukcia).
Ak sa tieto prejavy ukážu počas peľovej sezóny, je pomerne jednoduché odhaliť, že ide o alergickú nádchu. Horšie to je pri iných príčinách alergie, ktoré sa musia potvrdiť komplexným vyšetrením – najmä kožnými testami a laboratórnymi vyšetreniami. Niekedy je nevyhnutná aj prehliadka u lekára s ORL špecializáciou.
Delenie alergickej nádchy
Ešte v nedávnej minulosti sa alergická rinitída (nádcha) delila na sezónnu a celoročnú. Moderná medicína ju delí komplexnejšie – podľa intenzity prejavov, doby trvania príznakov a toho, ako alergia ovplyvní kvalitu života pacienta. Pre praktické použitie ju ale môžeme rozdeliť na 2 kategórie – miernu a strednú/silnú alergickú nádchu:
mierna alergická nádcha – bez narušenia denných aktivít, športu a spánku, bez problémov v práci či škole;
stredne ťažká a silná nádcha – príznaky alergie a obťažujúce nosné prejavy narušujú denné činnosti ako práca, šport, ale aj spánok.
Pôvodcovia alergickej nádchy
Najčastejšou príčinou inhalačných alergií sú peľové alergény. Majú asi 20%-ný podiel na všetkých alergiách. Najviac problémov spôsobuje peľ tráv (50%), ďalej peľ burín a stromov. Nasledujú alergény plesní a kvasiniek, potom zvieracie alergény, roztoče a alergény pracovného prostredia (poznáme viac ako 400 provokujúcich látok). Nesmieme zabudnúť ani na zásadný vplyv znečisteného životného prostredia (fotochemický a priemyslový smog).
Liečba alergickej nádchy
Alergická rinitída sa lieči v závislosti od fázy a intenzity ochorenia. V prípade niektorých alergénov (najmä zvieracích) je dôležité zabrániť kontaktu s nimi. Väčšina alergií sa lieči liekmi. Najčastejšie ide o antihistaminiká, ktoré tlmia kýchanie a svrbenie v nose. Pacientom s ťažšou alergickou nádchou sa dávajú aj nosové, niekedy dokonca krátkodobo aj systémové, kortikosteroidy. Špecifická alergénová imunoterapia je jediná liečba, ktorá lieči samotnú príčinu alergických ochorení. Je to vlastne zásah do samej podstaty ochorenia. Pacientovi postupne pridávame alergén, ktorý mu zapríčiňuje najväčšie ťažkosti, od najnižšej koncentrácie po najvyššiu a organizmus si vytvára vlastné protilátky proti alergénu. Môže sa podávať v injekčnej, kvapkovej a už aj v tabletovej forme.
Autor článku:
prof. MUDr. Mgr. Miloš Jeseňák, PhD., MBA, Dott.Ric., MHA
klinický imunológ, alergológ, pediater
