Prechladnutie – nádcha
Prechladnutie je vírusová infekcia, najčastejšie spôsobená adenovírusom alebo koronavírusom s mnohými ďalšími podskupinami. Okrem slzenia, nádchy a štípania očí ju sprevádza aj únava, zvýšená teplota či bolesti kĺbov a svalov. Ochorenie zvyčajne trvá 7-10 dní. Ľudia s bežnou, teda nealergickou nádchou nereagujú na antihistaminiká, účinné proti alergii.
Alergia na chlad
Precitlivenosť alebo (falošná) alergia na chlad sa prejavuje začervenaním a svrbivou žihľavkou, prípadne navonok neviditeľným opuchom hlbokých vrstiev kože. V zriedkavých prípadoch môže dôjsť až k závažným opuchom jazyka a hrdla a k dýchavičnosti. Reakcia vzniká pri kontakte s chladným vzduchom alebo pri plávaní v studenej vode. Ide o pseudoalergiu, keďže kožné reakcie na chlad sú výsledkom reakcie organizmu na fyzikálny jav, nie alergén.
Touto alergiou trpí asi 2 % populácie. Často nebýva prepojená so žiadnou inou alergickou predispozíciou. Niekedy vzniká už pri teplote okolo 4 °C. Bežnejšia je ale pri mínusových teplotách, keď začína ohrozovať aj sliznice dýchacích ciest. Okrem poklesu teploty niekedy za precitlivenosťou stojí aj kombinácia s vyšším barometrickým tlakom a prudkým nárastom vlhkosti.
Alergiu na chlad možno diagnostikovať kožným testom alebo stanovením kryoglobulínov v krvi. Následne sa predpisuje liečba antihistaminikami, ktoré treba užívať vždy pred vystavením sa chladu. Dobrou pomocou je postihnuté miesto na koži natierať krémom Imunoglukan P4H®. K zlepšeniu klinického stavu pomáha aj otužovanie – pohyb na čerstvom vzduchu, primerané oblečenie, neprekurovanie bytu, plávanie nie v príliš studenej vode, striedanie teplej a studenej sprchy, či sauna. Otužovanie môžeme prirovnať k určitému druhu hyposenzibilizácie na náhle zmeny prostredia, pričom sa zároveň zvyšuje celková kondícia organizmu.
„Zimná alergia“
Ide o nemedicínske pomenovanie v podstate štandardnej alergie, ktorá sa len prenesie z vonkajšieho prostredia dovnútra. Takže ak ste náchylní k alergiám na jar a v lete, je pravdepodobné, že budete ohrození alergiou aj počas zimy. Dôvod je prostý: Mnohé z alergénov, s ktorými sme v kontakte vonku, máme aj doma – domáce zvieratá, plesne či roztoče.
Počas zimy sa viac zdržiavame v prekúrenom interiéri, pri zavretých oknách, takže sme týmto alergénom vystavovaní vo výraznej miere aj počas zimného obdobia. Sprievodnými znakmi sú vodnatý čistý výtok z nosa, kýchanie, svrbenie očí a krku a dlhodobé pretrvávanie príznakov. Liečba „zimnej alergie“ je rovnaká ako v iných obdobiach – antihistaminiká, dekongestíva a senzibilizácia.
Astma a alergia na chlad
S alergiou na chlad súvisí aj zvýšené riziko pre astmatikov. Osobitne v prípade námahou indukovanej astmy treba pri chladnom počasí spozornieť. Pri rýchlom nádychu vzduchu napríklad počas športovania sa vzduch nemá šancu zohriať. Výsledkom je zvýšené ochladenie dýchacích ciest, ktoré môže u predisponovaného jedinca spustiť opuch dýchacích ciest a astmatický záchvat.
