Metabolický syndróm nie je samostatná choroba, ale kombinácia viacerých abnormalít organizmu, ktoré súvisia s poruchou tvorby inzulínu a rozvojom diabetu 2. typu. Tento syndróm je typickým civilizačným ochorením, ktorého hlavným znakom je obezita. K ďalším patrí napríklad diabetes, vysoký krvný tlak, inzulínová rezistencia, ateroskleróza, infarkt myokardu, črevné a imunitné problémy či poruchy pečene.
Problematika metabolického syndrómu, nazývaného aj syndrómom inzulínovej rezistencie, sa dostala do širšieho povedomia verejnosti v 80. rokoch. K hlavným príčinám, vedúcim k jeho vzniku, patrí nadmerná spotreba potravín, konzumácia nevhodných jedál, nedostatok fyzickej aktivity, stres a v niektorých prípadoch aj genetická predispozícia.
Keďže metabolický syndróm bol identifikovaný pomerne nedávno, mnohé jeho aspekty nie sú ešte dostatočne objasnené. Odborníci to majú o to ťažšie, že toto ochorenie predstavuje celý komplex problémov, ktoré majú vzťah nielen k problematike obezity, tvorbe inzulínu a celkovo srdcovo-cievnemu systému, ale napríklad aj k endokrinnej, črevnej či imunitnej oblasti.
Kedy trpíme metabolickým syndrómom?
Asi najlepším spôsobom, ako pochopiť metabolický syndróm, je pozrieť sa na základné diagnostické kritériá, podľa ktorých ho odborníci rozoznávajú. Zdvihnutým prstom je epidemiologický údaj, že tieto kritériá spĺňa až 20 % slovenskej populácie. Hlavným kritériom je tzv. abdominálna (brušná) obezita. K tej dochádza vtedy, ak mužom nameriame obvod pásu nad 94 cm a ženám nad 80 cm.
Ak sa k tomu pridružia aspoň 2 z týchto štyroch kritérií, môžeme hovoriť o metabolickom syndróme:
Glykémia nalačno nad 5,6 mmol/l alebo predtým diagnostikovaný diabetes mellitus 2. typu,
Hypertriacylglycerolémia: nad 1,7 mmol/l,
Znížené hladiny HDL-cholesterolu: pod 1,0 mmol/l (muži), pod 1,3 mmol/l (ženy),
Zvýšené hodnoty krvného tlaku (hypertenzia): nad 130/85.
Tuk okolo brucha ako imunitný orgán?
V rámci snahy pochopiť celú zložitosť metabolického syndrómu vzniklo viacero teórií, na ktorých potvrdení vedci intenzívne pracujú. Jedným z výsledkov výskumu je zistenie, že významným faktorom rozvoja metabolického syndrómu je brušný tuk. Tukové tkanivo tu nefunguje len ako pasívna zásobáreň energie, ale predovšetkým ako aktívny endokrinný a imunitný orgán.
Dynamická skupina tukových buniek ovláda rôzne telesné procesy vrátane funkcií imunitného systému. Prostredníctvom uvoľňovania chemických látok do krvi, ovplyvňujú príjem potravy, energetickú bilanciu, účinok inzulínu, metabolizmus lipidov a glukózy. Z pohľadu imunity súvisí narastanie tukovej zásoby s aktivovaním zložiek nešpecifickej imunity. Následkom čoho je zvýšené uvoľňovanie prozápalových mediátorov, ktoré môžu spôsobiť zápal v organizme. Negatívnym efektom je aj znižovanie podielu prospešných baktérií v črevách.
Imunita a metabolický syndróm vrátane diabetu 2. typu
Aj v prípade diabetes mellitus 2. typu nájdeme v pozadí imunitné procesy. Tie sú samozrejme odlišné od diabetu 1. typu, ktorá patrí k tzv. autoimunitným ochoreniam. V prípade diabetu 2. typu je chorobný stav vyvolaný väčšinou dlhodobým nesprávnym životným štýlom. Metabolický syndróm, do ktorého sa tento diabetes zvykne rozvinúť, je navyše zákerný v tom, že človek sa dlho necíti chorý. Nemá tak dôvod navštíviť lekára, pričom dochádza k postupnému rozvratu vnútorného prostredia organizmu, vrátane poškodenia imunitného systému.
Prevencia a terapia metabolického syndrómu
S prevenciou metabolického syndrómu je ideálne začať už v ranom detstve. Zdravie dieťaťa predurčujú gény len z 20 %, zvyšok je výsledkom vonkajších faktorov, predovšetkým stravy. Túto skutočnosť potvrdili vedecké štúdie. Výživa detí v prvých 1000 dňoch života zohráva úplne zásadnú úlohu pre budúce zdravie dieťaťa vrátane prevencie obezity či metabolického syndrómu. Dôležité je dojčenie aspoň prvý polrok a optimálne zavádzanie príkrmov.
Správne stravovanie, pravidelný pohyb a vyhýbanie sa stresu by malo byť samozrejmosťou počas celého života. Ak sa tak nestane a „prejeme“ sa až do metabolického syndrómu, jeho liečba rozhodne patrí do rúk odborníka. Potrebný je komplexný liečebný prístup, ktorý zahŕňa nutričnú reguláciu, primeranú fyzickú aktivitu najmä aeróbneho typu, psychologickú podporu, prípadne aj chirurgické techniky.
