Táto reakcia nastáva už po niekoľkých minútach od kontaktu s alergénom, najneskôr do 30 minút. Po 4 až 6 hodinách od styku s alergénom sa objaví tzv. neskorá fáza, ktorú sprevádza kýchanie a pretrvávajúce upchatie nosa (obštrukcia).
Menej pozornosti sa zvykne venovať nealergickej nádche. Tá je síce menej častou formou, avšak ide o ochorenie so širším spektrom príčin vzniku a s potenciálne významnejším dopadom na zdravie horných dýchacích ciest. Pokiaľ ide o prejavy, na rozdiel od alergickej nádchy v prípade nealergickej formy pacientov väčšinou nesvrbí v nose, neštípu ich oči ani hrdlo. Osobitou výnimkou je infekčná nádcha.

Najčastejšie formy nealergickej nádchy
Infekčná nádcha – známa kvapôčková infekcia, ktorá sa ľahko šíri najmä v prvých 3 dňoch od vypuknutia. Často je prvým znakom prechladnutia alebo chrípky. Prejavuje sa zdurením povrchu nosovej sliznice, kýchaním, štípaním očí a soplením. K častým príznakom, najmä počas prvého týždňa, patrí aj upchaný nos, mierne zvýšená teplota, tlak v dutinách a v ušiach. Asi 30 % pacientov má tieto príznaky aj po 2 týždňoch, zvyčajne však ustúpia asi do 7 dní.
Vazomotorická nádcha – ide o chronickú nádchu nealergického a neinfekčného pôvodu, ktorej mechanizmus vzniku ešte stále nie je úplne známy. Predpokladá sa, že cievy v nose precitlivelo reagujú na niektoré podnety, čo následne spôsobuje dlhodobý zápal. Aktivovať tento druh nádchy môžu napríklad chemické látky, dym, parfumy, zmeny vlhkosti, ale aj pokles teploty či iné zmeny počasia, konzumácia alkoholu, korenené jedlá a stres.
Atrofická nádcha – býva vzácnejšia, najčastejšie sa zvykne vyvinúť najmä u ľudí pracujúcich v chemicky zaťaženom prostredí. Nosné sliznice sa stenčia a stvrdnú, čím sa sťaží priechodnosť nosa. Povrch sliznice sa stáva suchším a postupne vzniká zápal. V niektorých častiach nosa sa dokonca môžu objaviť atrofické miesta a pacient stráca čuch. Tento typ treba niekedy riešiť až s pomocou chirurga.
Lieková nádcha (rhinitis medicamentosa) – ľudia si ju dokážu doslova „vypestovať“ používaním niektorých liekov, ako sú beta-blokátory, nesteroidné protizápalové lieky (NSAID) – aspirín a ibuprofén, prípadne nadužívaním nosových liekov – dekongestív. Výnimočne dokážu nádchu vyvolať aj sedatíva, antidepresíva a perorálna antikoncepcia.
Hormonálne podmienená nádcha – vo výnimočných prípadoch sa môže nádcha objaviť počas tehotenstva, puberty alebo pri ochoreniach štítnej žľazy. Príčinou je, ako už názov predpovedá, hormonálna nerovnováha.
Potenciálne komplikácie nealergickej nádchy
Podceňovať nádchu, či už alergickú, „obyčajnú“ infekčnú alebo vazomotorickú, sa naozaj neopláca. Pri chronickom zápale sa v nose tvoria nosné polypy (výrastky) a tie sťažujú dýchanie. Zapálené nosné dutiny sú zas zdrojom nákazy aj pre ostatné orgány, najmä v dýchacích cestách. Dlhodobé zatekanie hlienov do hrdla dokáže najmä u dieťaťa vyvolať až chronickú bronchitídu. U detí sú tiež bežné zápaly stredného ucha, ktoré často mávajú svoj pôvod v neliečenej nádche.