V júni sme na Slovensku hostili Kristiana Niemietza z britského inštitútu IEA. Kristian je exportom na britský zdravotný systém NHS, o ktorom nám prišiel porozprávať. Pozvali sme ho preto, aby sme slovenským divákom priblížili problémy tohto systému jedného platcu a zároveň ukázali paralely so Slovenskom.
Kristian aktuálne uverejnil svoj komentár na tému produktivity v zdravotníctve. Komentár je o NHS, ale stačí v texte vymeniť “NHS” za “slovenský systém” a budeme sa cítiť prekvapivo doma. Komentár vám nižšie prinášame v slovenskom preklade.
Kristianovu prednášku, ako aj prednášky ďalších hostí (Petra Pažitného a Martina Vlachynského) si môžete pozrieť na YT kanále INESS.
Taxpayers Alliance (britská Aliancia daňových poplatníkov) nedávno zverejnila správu o produktivite v zdravotníctve. Ide o tému, o ktorej napriek jej dôležitosti vieme prekvapivo málo. V iných sektoroch vyjadrujeme produktivitu jednoducho – ide o celkový objem tovarov a služieb vynásobený ich trhovými cenami a vydelený počtom pracovníkov alebo odpracovaných hodín. Výstupy vydelené vstupmi.
Zdravotnícke služby však vo Veľkej Británii poskytuje štát. Nekupujú sa a nepredávajú na trhoch, a preto nemajú trhové ceny. Jednoducho nevieme, koľko by boli zákazníci ochotní za ne zaplatiť pri dobrovoľnej výmene.
Takže všetko, čo z pohľadu merania produktivity môžeme robiť, je merať fyzické objemy, napríklad počet vykonaných medicínskych zákrokov. Dokonca môžeme veľmi hrubo upraviť tieto výsledky podľa rozdielov v kvalite, ale nemáme spôsob, ako zistiť, či ide o správne zákroky vykonané na správnych pacientoch v správnom čase.
Napriek tomu objemové ukazovatele a z nich odvodené ukazovatele produktivity v zdravotníctve nie sú bezvýznamné. Úroveň produktivity v jednom časovom vode nám možno veľa nepovie, ale jej zmeny už áno. Ak systém ošetrí oveľa viac ľudí s daným množstvom vstupov, je to pravdepodobne dobré. Ak vstupy masívne rastú, zatiaľ čo výstupy stagnujú, je to pravdepodobne zlé. Preto je znepokojujúce, že nominálna produktivita britského zdravotníctva počas pandémie prudko klesla, stále sa nevrátila na úroveň pred pandémiou a dnes je nižšia ako pred desiatimi rokmi.
Medzinárodne je Spojené kráľovstvo pod priemerom OECD, pokiaľ ide o objem vykonaných medicínskych zákrokov – niekedy len nepatrne, inokedy výrazne. Do akej miery je to spôsobené tým, že je britský systém horšie financovaný než iné systémy (ako nám tvrdí ľudová pravda), a do akej miery tým, že je britský systém menej produktívny?
To závisí od toho, čo myslíme pod pojmom „produktívny“. Pokiaľ ide o transformáciu vstupov (pracovná sila a vybavenie) na činnosť, NHS je v skutočnosti pozoruhodne efektívna. Preto keď hovoríme, že NHS je „neproduktívna“, neznamená to, že lekári a sestry si sedia na rukách, alebo že zdravotnícke vybavenie zapadá prachom. Skôr naopak, NHS hrozí v skutočnosti opačný problém: môže príliš zaťažovať svoj personál a nadmerne využívať vybavenie. Najmä ten prvý prípad vedie k vyhoreniu, nízkej morálke, vysokej fluktuácii a nízkej miere udržania zamestnancov.
V tomto bode sa zástanca ľudovej pravdy o chýbajúcich financiách môže cítiť potvrdený: „Vidíte, presne ako sme vždy hovorili! NHS robí maximum s obmedzenými zdrojmi, ktoré má. Ale jednoducho ich nemá dosť. Pretože konzervatívci, vrátane falošných labouristických červených konzervatívcov, našu NHS systematicky podfinancovali. Robia to zámerne, aby ju mohli privatizovať. To bol vždy ich plán.“
Avšak autor spomínanej správy o produktivite, Shimeon Lee, ukazuje, že výdavky na zdravotnú starostlivosť na obyvateľa sú vo Veľkej Británii nad priemerom OECD a že krajiny, ktoré míňajú výrazne viac, sú zároveň aj podstatne bohatšie ako Británia. Problém teda nie je v „podfinancovaní“ tohto sektora – ale vo fakte, že náš „ostrov NIMBY“ ekonomicky stagnuje ako celok už veľmi dlho.
Zhrnuté: NHS nie je podfinancovaná, ale je v dôležitých ohľadoch podzdrojovaná. Ako je to možné? Nie sú „podfinancovaná“ a „podzdrojovaná“ to isté?
Nie sú. Lee ukazuje, že NHS je neefektívna v procese premeny finančných zdrojov na zdravotnícke vstupy. Kopa peňazí sa len tak nezmení na lekára alebo sestru. Táto premena peňazí na vstupy je sama o sebe otázkou efektivity zdravotníckej produkcie. Systém, ktorý s premenou peňazí na zdroje zápasí, je neproduktívny.
NHS nikdy nebola „odfinancovaná“, ale Lee dokazuje, že na začiatku minulej dekády došlo k prudkému poklesu kapitálových výdavkov na zdravotníctvo. A hoci sa neskôr tieto výdavky zotavili, NHS stále investuje menej, než iné zdravotnícke systémy. Investície do zdravia tvoria len niečo vyše 0,4% HDP, čo je takmer o tretinu menej ako priemer OECD a menej ako polovica úrovne Austrálie či Nórska. V Nemecku je to takmer trikrát viac.
Ľudová múdrosť hovorí, že trhové sektory ekonomiky majú sklon k nadmernému krátkodobému uvažovaniu, pretože všetci myslia len na rýchly zisk, zatiaľ čo verejný sektor koná (alebo by aspoň mohol konať) v dlhodobom záujme krajiny. História britských znárodnených odvetví však naznačuje opak a to isté platí podľa Leeho aj v zdravotníctve. Neexistuje silná korelácia ani jedným smerom, ale vo všeobecnosti sú investície vyššie v trhovejšie založených zdravotníckych systémoch.
To by nemalo byť prekvapujúce. Za posledných sedem rokov malo Spojené kráľovstvo sedem rôznych ministrov zdravotníctva. Ak ste tvorca zdravotnej politiky v systéme typu NHS, najmä v prostredí s takou rotáciou stoličiek, je pochopiteľné, že vás dlhodobé investície príliš netrápia a sústreďujete sa viac na každodenné výdavky.
Problém nie je v tom, že politici v iných krajinách sú prezieravejší než britskí. Ide o to, že v trhovejších zdravotníckych systémoch sú investičné rozhodnutia v zdravotníctve menej politickou otázkou.
Čo sa teda dá robiť?
Ak chceme, aby systém lepšie premieňal peniaze na zdravotnícke vstupy, musíme vytvoriť niečo ako zdravotnícky pracovný trh. Do určitej miery sa to dá urobiť aj v rámci súčasného systému - nevyžaduje to revolúciu. Blairove reformy už vytvorili vnútorný trh v NHS, takže by išlo len o rozšírenie tohto princípu na pracovný trh: postupne zrušiť národné zmluvy [celoštátne mzdové a pracovné regulácie pre zdravotníkov] a považovať každého poskytovateľa v NHS za samostatného zamestnávateľa.
Pokiaľ ide o krátkodobé uvažovanie systému, musíme si nakoniec položiť otázku, či nie sme príliš závislí od štátu ako takmer monopolného poskytovateľa zdravotnej starostlivosti. Predchádzajúce pokusy „odpolitizovať“ systém nepriniesli veľa. Ak naozaj chceme „odpolitizovať“ niečo, musíme z toho odstrániť štát a nahradiť ho niečím iným.
Kristian Niemietz, IEA
Preložil INESS
