V predchádzajúcom blogu sme písali o tom, že pri technológiách v zdravotníctve treba čakať skôr evolúciu, ako revolúciu. Aby sme nevyzneli ako pesimisti, prinášame zopár pozitívnych príkladov.
Nové technológie majú potenciál nahrádzať pracovnú silu najmä vďaka robotizácii (vykonávanie manuálnych repetitívnych úkonov), umelej inteligencii (diagnostika snímok, plánovanie a predikcie a pod.), či vďaka zberu a analýze dát (diaľkový a laický monitoring...). Napríklad poradenská spoločnosť OliverWyman odhaduje, že umelá inteligencia dokáže do roku 2025 nahradiť v USA ekvivalent práce 2 500 rádiológov, pretože skráti čas na vyhodnotenie MRI scanu z 50 na 10 minút. Ďalšími príkladmi sú uľahčenie administratívnej práce zdravotníckych asistentov (ekvivalent práce 95 000 ľudí do roku 2025). Ďalším príkladom je tiež pokročilé vyhodnocovanie scanov sietnice, šetriace čas očným lekárom. Konkrétnymi príkladmi technológií sú napríklad ultrazvuky ako Venue, ktoré dokážu automatizovať vyhodnocovanie obrazu priamo v ambulancii či cloudové služby ako Edison True PACS, ktoré ponúkajú uloženie snímok, ich spracovanie, vizualizáciu a vyhodnotenie umelou inteligenciu a kompletný workflow pre rádiológov. Mural Virtual Care zase obstaráva diaľkový monitoring a analýzu pacientov v intenzívnej starostlivosti.
Dva „zlepšováky“ vo forme aplikácií v roku 2021 predstavila spoločnosť Apple. Prvá z nich sa zameriava na prevenciu pádov u starších ľudí. Prostredníctvom monitorovania ukazovateľov ako rýchlosť chôdze, dĺžka krokov a čas, počas ktorého sú obe nohy na zemi, aplikácia monitoruje stabilitu chôdze a varuje pred hroziacim nebezpečenstvom, čím znižuje potrebu neustáleho dozoru. Druhou funkciou, s ktorou spoločnosť Apple prišla, je zdieľanie užívateľských zdravotných údajov s inými ľuďmi. K údajom, ako je napríklad pulz a tlak, tak môže mať prístup aj ďalšia osoba (resp. až 5 osôb) okrem samotného užívateľa. V prípade, že aplikácia na základe zozbieraných dát určí, že zdravotný stav užívateľa sa zmenil, pošle vybranej osobe upozornenie. Tá potom môže rýchlejšie zasiahnuť alebo prísť na pomoc. V USA môžete svoje aplikáciou zozbierané zdravotné údaje dokonca zdieľať s vybranými poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti.
Zatiaľ čo vyššie spomenuté funkcie sú určené predovšetkým pre jednotlivcov, aplikáciu Tucuvi aktívne využívajú aj inštitúcie. Používa ju viacero nemocníc v Španielsku a Portugalsku na monitorovanie rôznych chorôb u svojich pacientov, napríklad chronických srdcových problémov, rakoviny a problémov s dýchacími cestami.
Doktor v aplikácii nastaví individuálny monitorovací protokol pre konkrétnych pacientov. Umelá inteligencia aplikácie následne komunikuje s pacientami (prostredníctvom hovorov a četových konverzácií) podľa pripravených protokolov a v reálnom čase konverzácie analyzuje. Otázky sa môžu týkať napríklad prípadných príznakov chorôb, ale aj všeobecného zdravotného stavu pacientov. Získané informácie potom posiela klinickému tímu, ktorý v prípade potreby zakročí. Pacienti používajúci aplikáciu menej často navštevujú zdravotné strediská, znižujú počet nepotrebných telefónnych konzultácií, zvyšujú rýchlosť zdravotníckych zásahov (a teda aj pravdepodobnosť ich úspechu). V Japonsku, krajine s najväčším demografickým problémom na svete, sa až štvrtina technologických startupov zameriava na starostlivosť o starých a domovy sociálnych služieb.
Významnú skupinu predstavujú technológie uľahčujúce administratívu a manažment. Jedná sa o rôzne nástroje digital patient engagement (respektíve virtual intake management), ktoré automatizujú objednávanie pacientov, pripomienky, ich registráciu pri príchode do zariadenia či formálne náležitosti po ukončení návštevy. Tieto nástroje sa však často zameriavajú primárne na americký trh, kde je špecifický problém administratívne zložitého preverovania poistných plánov a komunikácie s poisťovňami.
Treba však pripomenúť fakt, že kým mnohé inovácie šetria čas zdravotníkom, vyžadujú si zvýšené zapojenie IT a technologických špecialistov.
Väčšie zapojenie inovácií sa nedá podporiť úzko definovaným zlepšením. Vyžaduje si komplexnú zmenu myslenia, väčšiu autonómiu všetkých zúčastnených subjektov (primárne však nemocníc), flexibilitu regulačného prostredia, prílev kapitálu založený na jasných finančných kritériách návratnosti (keďže väčšina technologických inovácií si vyžaduje nemalé kapitálové vstupy). Nevyhnutnosťou je zrýchlenie digitalizácie zdravotníctva, vrátane legislatívneho ošetrenia (ochrana z zdieľanie dát a podobne).
Zlepšenie #21: Technológiám sa darí v systéme, kde inovácie nie sú nariadené zhora, ale účastníci systému po nich sami siahajú, pretože im prinášajú konkurenčnú výhodu. Šírenie inovácií v zdravotníctve preto potrebuje menej direktívne a viac konkurenčné nazeranie na systém.
Celkovo 21 zlepšení nájdete v novej publikácii INESS pod názvom Chýbajúci zdravotníci: 21 zlepšení
Martin Vlachynský
