Netransparentnosť posilňuje konšpiratívne stereotypy

Základný výsledok prieskumu ¹ pre Slovensko je dosť prekvapujúci – viac ako 60 % opýtaných súhlasí s výrokom: „V skutočnosti nie vláda riadi túto krajinu a nevieme, kto ťahá nitky v pozadí“, iba 25 % s tým nesúhlasí a 12 % nevie, alebo nechce odpovedať. (Graf 1)

Graf 1. V skutočnosti nie vláda riadi túto krajinu a nevieme, kto ťahá nitky v pozadí

Zdroj: Political Capital Institute/ Inštitút pre verejné otázky, júl 2013.

Tento výsledok je varovný, musíme ho však „čítať“ a interpretovať v kontexte aktuálnej spoločenskej a politickej klímy na Slovensku. Prieskum sa realizoval približne rok a pol po predčasných parlamentných voľbách, ktoré priniesli jasné víťazstvo strany Smer-SD a následné vytvorenie vlády zloženej z jednej strany. Už pred voľbami bola atmosféra v spoločnosti poznamenaná nízkou dôverou k hlavným politickým inštitúciám a negatívnym hodnotením smerovania spoločnosti: napr. až tri štvrtiny občanov si mysleli, že naša spoločnosť sa uberá nesprávnym smerom, čo bolo dokonca viac ako pred kritickými parlamentnými voľbami 1998. Po voľbách sa síce spočiatku základné indikátory stavu spoločenskej klímy mierne zlepšili ², ale miera dôvery v politické inštitúcie a politikov ostala kritický nízka, napr. v hodnotení dôveryhodnosti politických osobností padol koncom roka 2012 rekord: podľa novembrového výskumu IVO až 47 % respondentov nedôverovalo žiadnemu politikovi alebo političke, alebo nevedelo takúto dôveryhodnú osobnosť uviesť.

Dôvodov nespokojnosti je iste viacero. Dlhodobejším faktorom je ekonomická a sociálna situácia, najmä rastúca nezamestnanosť. Avšak vo vzťahu k nedôvere k politickým inštitúciám je dôležitejší pocit, že korupcia je imanentnou súčasťou politiky. Duch kauzy Gorila – ako symbol aj všetkých iných prípadov - ostáva prítomný a visí nad spoločnosťou ako hmla, ktorej kontúry nikto nedovidí. Súčasná vláda doteraz nič nevyšetrila, neprišla so žiadnymi konkrétnymi výsledkami. Odpovede na vznesené obvinenia štýlom – ale za vlády „tých druhých“ bolo korupcie ešte viac - tento pocit len umocňuje a vytvára vo verejnosti presvedčenie, že „politika nemôže byť iná“. Médiá (i politici) dnes celkom otvorene, ale zároveň veľmi všeobecne hovoria o tom, že za vládami sú záujmy finančných skupín, slovo „oligarchovia“ sa už nespája iba s post-sovietskymi štátmi, ale má svoje domáce ukotvenie. Korupcia a stranícky klientelizmus je Achillovou pätou demokracie nielen na Slovensku, ale práve Slovensko dosiahlo spomedzi krajín V4 v oblasti prevencie korupcie najnižšie skóre v ratingu SGI ³.

Existuje systém prevencie zneužívania verejných postov? Sú verejné zdroje spravované transparentne a vo verejnom záujme? Existuje verejná kontrola financovania politických strán? Ak odpovede sú „nie“, nemôžeme sa čudovať, že verejnosť tiež odpovedá „nie vláda spravuje túto krajinu“.

Sú rozdiely medzi sociálno-demografickými skupinami?

Ak sa pozrieme na triedenia ne/súhlasu so základnou otázkou, vidíme, že názory sú rovnomerne rozložené, avšak existujú dve výnimky: rozdiely medzi názormi mužov a žien (Graf 2) a medzi voličskými skupinami (Tabuľka 1). „Rodová priepasť“ sa dá vysvetliť jednak tým, že medzi ženami podstatne častejšie nájdeme odpovede „neviem“ (18 % oproti 7 % medzi mužmi). Druhým dôvodom môže byť aj fakt, že ženy skôr riešia každodenné reálne problémy, vo všeobecnosti sa menej zaujímajú o politiku a otázky jej fungovania.

Graf 2. V skutočnosti nie vláda riadi túto krajinu a nevieme kto ťahá nitky v pozadí – ženy – muži

Zdroj: Political Capital Institute/ Inštitút pre verejné otázky, júl 2013.

Rozdiely sa ukazujú aj medzi jednotlivými voličskými skupinami. Pre účely štatistickej analýzy sme vytvorili 5 skupín – prívrženci/potenciálni voliči vládnej strany Smer-SD, strán parlamentnej opozície, strán mimoparlamentnej opozície s nacionalistickým zameraním a potom početné skupiny nerozhodnutých a nevoličov (Tabuľka 1). Podľa očakávania autonómnemu konaniu vlády najviac veria stúpenci Smeru-SD, i medzi nimi si však až polovica myslí, že nie vláda – čiže súčasná vláda na čele s predsedom Smeru-SD Robertom Ficom – riadi túto krajinu. V ďalších štyroch skupinách je ich podiel ešte podstatne vyšší. V prostredí nerozhodnutých a nevoličov sú nadpriemerne zastúpené odpovede „neviem“.

Tabuľka 1. V skutočnosti nie vláda riadi túto krajinu a nevieme kto ťahá nitky v pozadí, podľa volebných preferencií (v %)

Poznámky:
* KDH+ OĽaNO+ Most-Híd+ SDKÚ-DS+ SaS + Nová väčšina
** SNS+ ĽS-HZDS+ ĽS-NS+ NS-Naša strana
Zdroj: Political Capital Institute/ Inštitút pre verejné otázky, júl 2013.

Kto teda „ťahá nitky v pozadí“?

V prieskume sme sa ďalej pýtali „Ktoré skupiny z pozadia, zo zákulisia kontrolujú Slovensko?“ Respondenti mohli vybrať z ponúknutých možností, prípadne uviesť iné skupiny a iných aktérov, ktorým pripisujú túto moc. Najčastejšie uvádzané boli „medzinárodné finančné skupiny“ a „iné krajiny, ktoré sa nás snažia ovládať“. Ďalšie možnosti si opýtaní vybrali len celkom okrajovo (Graf 3). Môžeme teda konštatovať, že nejde o klasické konšpiračné stereotypy, v ktorých za dianím a rozhodovaním stoja predstavitelia tajných organizácií, náboženstiev a spolkov. Dva najčastejšie uvádzané dôvody majú istú oporu aj vo verejnom a politickom diskurze Slovenska.

Tendencia uvažovať o medzinárodných finančných skupinách iste vzrástla aj v súvislosti s finančnou a dlhovou krízou, problémami v rámci eurózony, bailoutom a často pertraktovaným Európskym systémom finančného dohľadu. „Trhy“ sa v mediálnom diskurze stali personifikovanou entitou, ktorá je „nervózna“, „netrpezlivá“ alebo konečne „ukľudnená“. V každom prípade však je aktérom, ktorý určuje pravidlá hry a ťahá nitky politických rozhodnutí. Dôležitým kontextom týchto odpovedí sú aj zistenia iných prieskumov: napr. na Slovensku v minulom roku až 83 % ľudí uviedlo, že ekonomická kríza negatívne ovplyvnila ich osobnú finančnú situáciu; podobne vysoké percento tvrdí, že náš ekonomický systém nie je spravodlivý, profituje z neho len zopár ľudí. Medzinárodné porovnanie ukazuje, že na Slovensku je pocit ekonomickej nespravodlivosti podstatne viac rozšírený ako inde ⁴.

Na otázku „ak iné skupiny, ktoré?“ respondenti najčastejšie uvádzali domáce finančné skupiny, menovite dve najznámejšie (a najmocnejšie) Penta a J&T, ktorých prepojenie na politických aktérov rezonuje v médiách už dlhšie. Aj takéto pocity a postoje, ktoré naznačujú zníženú dôveru k legitímnym ústavným inštitúciám, tvoria súbor spoločenských predpokladov vytvárajúcich vhodné prostredie pre aktivity extrémnych politických síl a ich širšiu spoločenskú podporu (o projekte DEREX a dopyte po pravicovo-extrémistickej politike čítaj viac na predošlom článku na IVO blogu).

Možnosť „iné krajiny, ktoré sa nás snažia ovládať” uvádzali respondenti nielen vo vzťahu k jednotlivým krajinám, ale v pozadí ich úvahách bola aj Európska únia. Túto alternatívu si podstatne častejšie vybrali priaznivci nacionalisticky orientovaných strán. Ako píše Grigorij Mesežnikov: „Karikatúrna konšpiračná eurofóbia extrémnych nacionalistov je súčasťou ich antiglobalistickej agendy a prejavom odporu voči liberálnej demokracii...“ a poukazuje na to, že zobrazovaniu EÚ ako nástroja „globálnej konšpirácie“ na nevyhýbala ani nedávno ešte vládna a parlamentná SNS, ktorá vo svojom volebnom programe z roku 2012 píše: „Súčasné vedenie EÚ ... slúži nadnárodným finančným skupinám, monopolom a globalistom, nezodpovedá sa nikomu z nás a má absolútnu imunitu“ (viac na článku na IVO blogu - EÚ ako nástroj globálnej konšpirácie?).

Graf 3. Podľa Vášho názoru, ktoré z uvedených skupín z pozadia, zo zákulisia kontrolujú Slovensko? (možnosť viacerých odpovedí)

Zdroj: Political Capital Institute/ Inštitút pre verejné otázky, júl 2013.

Aké sú dôsledky?

Výsledky prieskumu sú pre niektorých prekvapujúce, pre iných sú potvrdením rozšírenosti konšpiračných stereotypov. Treba ich však vidieť v kontexte súčasnej spoločenskej klímy. Nevyšetrené okolnosti rôznych korupčno-klientelistických káuz a netransparentné spôsoby vládnutia vedú k tomu, že mnohí občania vidia korupciu a klientelizmus ako imanentnú súčasť politiky. Presvedčenie, že za volenými politikmi sú neviditeľné záujmové skupiny, ktoré ťahajú nitky „za scénou“, ochromuje občiansku participáciu a redukuje sociálny kapitál. Pocit, že politická reprezentácia nereprezentuje ich záujmy, ale záujmy iných, na ktorých sú všetky štandardné mechanizmy reprezentatívnej demokracie prikrátke, vedie k bezmocnosti, frustrácii a v konečnom dôsledku k pasivite. Mal by to byť budíček - pre politikov, občianskych aktivistov, ale aj samotných občanov.

Poznámky:
¹ Prieskum sa realizoval koncom júla 2013 na reprezentatívnej vzorke dospelej (18+) populácie SR, 1000 respondentov bolo vybraných kvótnym výberom, pri zbere dát sa použila metóda CAWI (online prieskum). Zber dát zabezpečila agentúra Media Research Slovakia, s.r.o.
² Na otázku, či sa spoločnosť uberá správnym alebo nesprávnym smerom, odpovedalo v júni 2012 kladne 36 % a záporne 57 % respondentov; v priebehu nastávajúcich mesiacov sa však tento rozdiel ešte väčšmi prehĺbil: okruh ľudí priaznivo hodnotiacich smerovanie spoločnosti sa zúžil na 28 % a okruh kritikov sa rozšíril na 63 %. Dosiahla sa tak najvyššia, takmer dvojtretinová miera kritického hodnotenia, akú kedy občania vyjadrili kurzu spoločnosti počas vládnutia R. Fica (bližšie pozri: Bútorová, Z. – Gyárfášová, O.: Slovensko na konci roka 2012. www.ivo.sk/buxus/docs//IVO_barometer/IVO_BAROMETER_4-2012_newsletter.pdf).
³ Sustainable Governance Indicator 2011 (www.sgi-network.org).
⁴ Výsledky medzinárodného komparatívneho výskumu Transatlantické trendy (www.transatlantictrends.org).

Oľga Gyárfášová, sociologička

Príspevok vychádza v rámci medzinárodného projektu monitorovania extrémizmu a antisemitizmu s osobitným dôrazom na odhaľovanie konšpiračných teórií ako nástroja politickej mobilizácie. Projekt je koordinovaný think-tankom Political Capital Institute (Budapešť). Jednotlivé výskumné a analytické výstupy projektu, týkajúce sa Maďarska, Francúzska, Nórska, Poľska a Slovenska, sú publikované na portáli Deconspirator.com.