Vo volebnom programe SaS sa píše:
"V čase, kedy spoločnosť stále viac trpí vlastnou prestarnutosťou a rastie spoločenská objednávka na zvýšenie pôrodnosti, je zarážajúce, že práve matky s deťmi, ktoré túto objednávku plnia, výchovou detí zároveň znižujú svoje budúce dôchodky.
SaS navrhuje:
Zmeniť výšku základu pre výpočet odvodov štátu na matky s deťmi do troch rokov zo
60 % na 100 % priemernej mzdy do oboch pilierov.
Zabezpečíme tým ... dôchodky pre ženy, ktoré sú prostredníctvom výchovy budúcej generácie prínosom pre celú spoločnosť, no čas strávený s deťmi im spôsobuje výpadky príjmov."
Pani Navrátilová vo svojich výhradách uvádza, že by bolo nespravodlivé, keby žena s jedným dieťaťom, pracujúca celý život za 0,7 násobok priemernej mzdy mala nižší dôchodok ako žena, ktorá by bola takmer celý život na rodičovskej dovolenke so šiestimi deťmi.
"Ak by sa prijal návrh SaS potom by bolo bežným javom, že žena, ktorá pracovala za 0,7 násobok priemernej mzdy a mala jedno dieťa, bude mať menší dôchodok ako žena, ktorá mala 5 - 6 detí a nepracovala. Na to stačí vhodné plánovanie rodičovstva. Paradoxom takejto situácie je fakt, že zdroje na poistné, z ktorých štát platí poistné za druhú ženu by tvorila aj prvá žena."
Ostať však len pri tom, že jednodetná pracujúca matka prispieva na poistné na šesťdetnú matku je rovnako zavádzajúce ako tvrdiť, že "kráľ a králik je to isté". Inými slovami, keď sa povie A, treba povedať aj B a teda treba vyčísliť aj to, čo sa stane následne o niekoľko desiatok rokov. Koľko prerozdeľovaním peňazí v dôchodkovom systéme jednotlivé prípady získavajú a strácajú z celkového hľadiska. Nie krátkodobého.
V priebežnom dôchodkovom systéme sa dôchodky ľudí financujú z odvodov pracujúcich v produktívnom veku. Keby systém prerozdeľovávaním peňazí nikoho nepodporoval, ani zámerne či neúmyselne nijak nezvýhodňoval, tak by dal každému taký dôchodok koľko odvedú jeho deti. To by bol skutočne plne zásluhový systém. Zabezpečoval by len administráciu toho, čo tu existovalo tisícročia pred akýmkoľvek dôchodkovým systémom a je popísané aj v rozprávke O troch grošoch. Vybral by jeden groš od syna a dal ho ako dôchodok otcovi, jeden groš od dcéry a dal jej matke...
Je pravda, že v takomto plne zásluhovom systéme by ako prvá mala problém p. Navrátilovou spomínaná šesťdetná matka. Alebo skôr jej mamička dôchodkyňa, nakoľko by jej dcéra nemala z čoho vytvárať jej dôchodok. Preto je dobré, keď jej tie jednodetné požičajú. Povedzme, že na dôchodok mamičky šesťdetnej dcéry sa zložia po štvrtine štyri jednodetné mamičky. Tu sa však kalkulácia rozhodne nemôže ukončiť.
O niekoľko desaťročí sa totiž stanú dôchodcami naši ôsmi jednodetní a dvaja šesťdetní rodičia. Z odvodov detí jednodetných rodičov však bude možné vyfinancovať dôchodok len jedného rodiča, napríklad otca. Na celý dôchodok jednodetnej matky bude musieť prispieť cudzie dieťa. Celková bilancia jednodetnej matky, ktorú p. Navrátilová považuje za poškodenú, je že prispela na štvrtinu dôchodku, ale jej musia cudzí prispieť na celý dôchodok. Jej zisk z toho, že systém nie je plne zásluhový, je teda štyrikrát väčší ako strata.
Deti šesťdetných rodičov naopak zaplatia odvody vo výške šiestich dôchodkov. Keby bol systém plne zásluhový a peniaze neprerozdeľovával, obaja rodičia so šiestimi deťmi by mali trojnásobné dôchodky. Aj po vylepšení návrhom SaS však týmto rodičom pôjdu len dva priemerné dôchodky, čiže odvody od dvoch zo šiestich detí. Zvyšní štyria zaplatia dôchodok práve tým štyrom jednodetným matkám, ktorých dieťa zarobí len na dôchodok jedného rodiča.
Celková bilancia šesťdetných teda je, že finančnú pomoc, ktorú "nespravodlivo" dostala ich mama na šiestich rodičovských dovolenkách, vrátia štvornásobne.
Z uvedeného je zrejmé, že ani návrh strany SaS na vylepšenie podmienok matiek v dôchodkovom systéme nie je zďaleka dostatočný. Ak však necháme bokom možnosť zneužitia, tak je rozhodne správnym krokom, smerom k spravodlivosti.
O to smutnejšie je, že mnohí uprednostňujú zvýhodňovanie bezdetných a menejdetných na úkor plných a väčších rodín. Ani v diskusii pod článkom p. Navrátilovej sa matkám veľkej podpory pre vylepšenie ich podmienok veľmi nedostalo. Nepomohlo ani to, že predo dvermi bol Deň počatého dieťaťa, v súvislosti s ktorým by sme si mali spomenúť na najefektívnejšie nástroje ochrany nenarodeného života, medzi ktoré by rozhodne malo patriť aj zlepšenie podmienok pre materstvo.
Žiaľ, v tomto prípade to vyzerá tak, že najlepšími bojovníkmi za vylepšenie podmienok pre materstvo sú matematici našej najliberálnejšej strany.
