O čom je súčasný dôchodkový princíp "zásluhovosti"

 Pán Zámožný je jediným synom svojich rodičov a sám rodinu nemá. Oveľa viac času než iní sa teda venoval svojej práci a aj preto dosiahol slušný príjem - 2,5 násobok priemernej mzdy za celé obdobie zamestnania.

Samozrejme, že aj do sociálnej poisťovne odviedol 2,5 krát viac než je priemer na jedného, ale keďže je jedináčik a aj jeho rodičia mali o čosi vyšší dôchodok, jeho odvody za celú dobu zamestnania, napriek obdivuhodnej výške príjmu, v súhrnne vystačili len presne na dôchodky vlastných rodičov.
Keď p. Zámožný odchádzal do dôchodku jeho rodičia už nežili, v tom okamihu mal teda so sociálnou poisťovňou vyrovnanú bilanciu - to čo do nej odviedol dostal do koruny späť cestou dôchodku svojich rodičov a následného dedičského konania.
P. Zámožný bol teda v tomto okamihu na tom presne tak, ako keby žiadny dôchodkový systém neexistoval - on by nemusel platiť odvody, ale musel by svojim rodičom na zaslúženom odpočinku zabezpečiť takú životnú úroveň ako poskytli dôchodky a teda by ho to stálo tú istú sumu peňazí. Alebo by si rodičia na dôchodku pomohli sami napr. predajom nejakej nehnuteľnosti, o ktorú menej by potom ich syn zdedil. Takže to, čo by ušetril na odvodoch, by stratil na dedičstve.

Tým, že Sociálna poisťovňa p. Zámožnému v tejto situácii prizná dôchodok znamená, že on začína okamžite benefitovať na sociálnom systéme plnou výškou dôchodku.
A na Slovensku ho dostane v porovnaní s ostatnými skutočne štedrý. Podľa súčasne platného výpočtu takmer 25 000 Sk (2,15 krát 44 rokov krát 249,14 krát 105% valorizácia 2008). Pri dožití 77 rokov je to spolu takmer 4,5 miliónový zisk.

Navyše sa situácia stále mení v prospech jemu podobných. Keď sa o niekoľko rokov podľa platných zákonov skončí znižovanie nadpriemerných osobných mzdových bodov používaných pre výpočet dôchodku, priznaný dôchodok v situácii p. Zámožného bude bez valorizácie za roky po roku 2008 prevyšovať 28 500 Sk. Jeho čistý súhrnný zisk na dôchodkovom systéme bude v súčasných cenách až 5,2 mil. Sk.


 V úplne opačnej situácii sú manželia Päťdetní, ktorí v skutočnosti nielen že priviedli na svet päť detí, ale ich aj slušne vychovali.
Pán Päťdetný zarába trochu menej ako priemerný Slovák a pani Päťdetná len 0,6 násobok priemernej mzdy (čo nemusí byť spôsobené len mzdou blízkou minimálnej mzde ale aj neplatenými dňami kvôli "vypadávaniu" s deťmi). Do doby poistenia sa jej navyše kvôli kratšiemu zamestnaniu započítava len 25 rokov.
Odvody týchto manželov teda nie sú vysoké, ale vzhľadom na to, že ani oni sami nepochádzajú z málodetných rodín, tieto odvody plne vystačia na ich diel financovania dôchodku svojich rodičov. To znamená, že bez toho, aby ich súrodenci platili viac, odvody všetkých dokopy presne vykryjú dôchodky rodičov.
Ani manželia Päťdetní teda nemajú zásluhu na tom, že by ich odvody išli na dôchodky cudzích ľudí, ale ani nepotrebovali, aby odvody iných boli použité na financovanie dôchodkového zabezpečenia ich rodičov. Z tohto hľadiska majú teda tiež vyrovnanú bilanciu so sociálnou poisťovňou.

Pri ich odchode do dôchodku však už pracujú všetky ich deti. Platia odvody z priemernej mzdy a za 40 rokov zamestnania odvedú len na 18ich %ách "zásluhovostnej" časti dôchodkového poistenia takú sumu peňazí, čo vystačí na dva 26 000ové dôchodky po celý dôchodkový vek.
Práve takýto by teda mal byť dôchodok manželov Päťdetných pri 100 %ej zásluhovosti systému.

Pri kombinácii zásluhovostného systému s princípom solidarity, by Päťdetní dostali dôchodky napr. po 23 000 a ďakovný list za to, že popri odvodoch do fondu solidarity zabezpečili aj z 18 %ých odvodov aspoň minimálny, 6 000 Sk dôchodok pre tých, ktorým podľa 100 %ej skutočnej zásluhovosti nevychádza žiadny dôchodok (ako napr. p. Zámožnému).

Realita je ale taká, že im ale Sociálna poisťovňa vypočíta dôchodok asi 9 440 a 4 660 Sk (0,82*44*249,14*105% resp. 0,712*25*249,14*105%) , čo je spolu 14 100, čiže takmer len štvrtina z toho, čo by im patrilo podľa 100 %ho systému skutočnej zásluhovosti.
Navyše sa im dostane také vysvetlenie, že je to ich chyba, že majú nízky dôchodok, lebo sa nesnažili viac zarábať.

V súhrnne sú teda pripravení o takmer 6,9 mil. Sk z toho, čo by im právom patrilo podľa pravidla zásluhovosti.


 Problém je v tom, že náš dôchodkový systém od dôchodkovej reformy priznáva v priebežnom systéme dôchodky podľa jediného kritéria, výšky zaplatených odvodov.

Tento princíp sporivej zásluhovosti je úplne namieste v sporivých systémoch, ale je len špekuláciou v systéme, ktorý nie je a nikdy nebol sporivý, ale priebežný.

Odvody platiteľov do dôchodkového systému boli v skutočnosti zároveň vždy spojené aj s príjmami z neho v podobe dôchodkov pre vlastných rodičov.
Na vrátenie svojich odvodov si tak môže spravodlivo nárokovať len ten, koho rodičia nikdy nepoberali dôchodok.
Nie je možné započítať len to čo dala jedna ruka a vôbec neprihliadať na to, čo možno presne v tom istom okamihu zobrala druhá ruka.


Vo všeobecnosti je podstata princípu zásluhovosti v tom, že zabezpečuje súlad medzi finančným záujmom systému a jednotlivcov. Ak z jednotlivca systém profituje, ten ho za to odmeňuje, ak neprofituje, systém ho trestá.

Uplatnenie sporivej zásluhovosti v priebežnom systéme však pôsobí opačne.
Víziou vysokých dôchodkov sú ľudia tlačení k zvyšovaniu si svojich príjmov. To najľahšie dosiahnu na úkor starostlivosti o deti, znižovaním počtu detí.
Čím viacej času a energie venujeme kariére na úkor detí, tým viac sme odmenení na dôchodku, aj keď tým viac poškodzujeme dôchodkový systém neskorším obrovským výpadkom príjmov.

Priebežný systém má svoj vlastný princíp zásluhovosti, ktorého hlavným, aj keď nie jediným, parametrom je to, koľko príjmov na vyplácanie svojho dôchodku človek zabezpečí cez odvody svojich detí.
A nebude udržateľný dovtedy, kým sa tento princíp aspoň čiastočne neuplatní.


 Dôchodkový systém pred dôchodkovou reformou bol iný v tom, že poznal aj solidaritu k chudobnejším a čiastočne oceňoval aj zásluhy spočívajúce vo výchove detí.

Podľa vtedajších výpočtov by bol dôchodok p. Zámožného aj Päťdetného 9 840 a pani Päťdetnej 7 715 Sk.
Aj v tomto systéme bol teda p. Zámožný vysoko ziskový, aj keď len so 40 %ým ziskom 1,77 mil. Sk.
A manželia Päťdetní asi o pol milióna menej stratoví.

Spravodlivý teda nebol ani pôvodný systém. Skutočne si vyžadoval reformu. Avšak presne opačným smerom.

To, do akých rozmerov sa dostala nespravodlivosť v dôchodkovom systéme -- navyše dôchodkovou reformou, ktorá mala riešiť demografickú krízu, a ešte k tomu v čase, kedy sa zhoršujú aj ďalšie podmienky pre rodičovstvo -- je jedným z najväčších zlyhaní ponovembrového vývoja na Slovensku.