Uvádzam ešte raz popis príkladu dôchodkového systému zjednodušenej spoločnosti
Bola raz jedna krajina, v ktorej pre prehľadnosť neexistovala inflácia, rast miezd, ani predlžovanie života, takmer všetko bolo v okrúhlych číslach, všetci žili rovnako dlho, zarábali rovnako, neexistovala nezamestnanosť a pod.
Dlhé roky tu ľudia počas 40 rokov produktívneho veku odvádzali do priebežného dôchodkového systému mesačne 6 000 korún, aby dôchodcovia mohli počas 20 rokov dôchodku dostávať 12 000vý dôchodok. Tento systém bol stabilný, kým mali všetci rodičia po dve deti. Po čase však niektorí rodičia začali mať len po jednom dieťati. Pomer poberateľov dôchodkov ku prispievateľom do systému sa postupne zhoršil natoľko, že na zabezpečenie 12 000vých dôchodkov museli pracujúci odvádzať až 9 000 korún mesačne. Ľudia teda platili 6 000 "zásluhovostne" - v tom zmysle, že túto sumu dostal každý späť v podobe vlastného dôchodku - a 3 000 "solidárne", ako "bezodplatný" príspevok na dôchodky staršej, početnejšej generácie.
Po zavedení druhého piliera sporitelia do neho zapojení odvádzali 3 000 Sk do druhého piliera a zvyšných 6 000 Sk do prvého piliera. Chýbajúcich 3 000 Sk v prvom pilieri vykrýval osobitnými dotáciami štát. Keďže sa im dôchodok z prvého piliera krátil podľa pomeru presadzovaného najhorlivejšími zástancami druhého piliera z 12 000 na 8 000, na dôchodkoch sa im vrátilo z každých 6 000 Sk 4 000. "Solidárne" teda platili len 2 000 korún mesačne.
Čo môžeme povedať o toku "solidárnych" odvodov?
Najprv situácia pred zavedením druhého piliera, resp. nezapojených.
V prípade ak pracujúci pochádza z dvojdetnej rodiny, tak zásluhovostná časť odvodov oboch súrodencov v súhrne presne vykryje dôchodky vlastných rodičov.
Solidárnych 3 000 Sk, čo je v súhrnne 1,44 mil., každého z nich teda odchádza do iných rodín. Keďže všetky dvojdetné rodiny sú na tom rovnako, peniaze musia odchádzať do jednodetných rodín.
Pochopiteľne, veď potomkovia jednodetných rodičov vykryjú zásluhovostnou časťou svojich odvodov len jeden dôchodok. Ich "solidárnych" 3 000 Sk sa tak použije ako príspevok na dôchodok druhého vlastného rodiča, spolu aj so solidárnou časťou jedného pracujúceho z dvojdetnej rodiny.
"Solidárna" časť odvodov človeka z jednodetnej rodiny teda vôbec nie je solidárna, pretože sa mu vo forme dôchodku rodiča a následného dedičského konania vráti v dvojnásobnej výške (za 1,44 mil. sa vráti 2,88 mil. Sk). Samozrejme, že nepredpokladám, že takýto dôchodca si celý dôchodok ukladá na účet pre svoje dieťa alebo investuje do nehnuteľnosti, ktorú zveľaďuje až do svojej smrti, skôr to, že keby tento dôchodok nedostával, tak by musel minúť úspory v hodnote dôchodku, prípadne aj predať nejakú nehnuteľnosť, o ktoré by potom bolo dedičstvo menšie.
Ak ide o zapojených do druhého piliera, tak sporiteľ z dvojdetnej rodiny prispieva solidárne jednodetným rodinám len 2 000 Sk. To by ešte bolo dobré, aj keď rozdiel napr. oproti vlastnému súrodencovi, ktorý sa do sporenia nezapojil a naďalej platí solidárne 3 000 Sk nie je opodstatnený.
Sporiteľ z jednodetnej rodiny prispieva na dôchodok druhého svojho rodiča len 2 000 korunami mesačne. Cez plný dôchodok tohto rodiča sa mu teda za 960 tis. vráti 2,88 mil. Sk, takže sa jeho zisk na systéme zvýšil z 1,44 mil. na 1,92 mil. Sk.
Aj tieto vyčíslenia ukazujú, že znižovanie "solidárnych" odvodov, ktoré by bolo dôsledkom zníženia súčasne nastaveného krátenia štátneho dôchodku u sporiteľov v druhom pilieri nie je opodstatnené.
(Ak však INEKO chápe ekonomiku v zmysle citátu G. B. Shawa uverejneného na ich stránke ako umenie dosiahnuť čo najviac, potom môžeme očakávať, že bude nový spôsob krátenia naďalej presadzovať. Ekonómia je umením ako dosiahnuť v živote čo najviac)
Zároveň však vyčíslenia v tomto mojom článku poukazujú na ešte závažnejšiu skutočnosť.
Popísaný dôchodkový systém miliónovými čiastkami dotuje demograficky nezodpovedne sa správajúce jednodetné rodiny na úkor zodpovedne sa správajúcich dvojdetných rodín, ktoré naopak postihuje miliónovými trestmi. (Samozrejme, že netvrdím, že mať menej detí je vo všetkých prípadoch spôsobené nezodpovednosťou.)
Takýmto spôsobom musí fungovať každý dôchodkový systém, ktorý vypočítava výšku dôchodku len na základe zaplatených odvodov, bez zohľadnenia toho, koľko z týchto odvodov sa ich platiteľovi vrátilo cez dôchodok vlastných rodičov a pri úplnom ignorovaní toho, koľko príjmov na vyplácanie svojho dôchodku každý zabezpečil výchovou detí.
Náš dôchodkový systém je takým najmä od dôchodkovej reformy.
A aj keď nemáme priemerný dôchodok 12 000 Sk a aj doba poberania je kratšia ako 20 rokov, celkové sumy zvýhodňovania zväčša nezodpovedných a trestania zodpovedných rodín nemusia byť neporovnateľné.
Aj preto by sa malo naozaj viac hovoriť o zásadných zmenách v prvom než v druhom pilieri.
