"Ak ... budeme valorizovať dôchodky rovnakou sumou, kúpyschopnosť nízkych dôchodkov sa výrazne zvýši, ale len za cenu, že kúpyschopnosť vyšších dôchodkov sa v čase bude znižovať. Dovedené do extrému, po čase budú všetky dôchodky rovnaké. A dostaneme sa do stavu, že sa odstráni zásluhovosť." - Ján Tóth (SME)
"Ak vychádzame z toho, že dôchodok sa skladá zo zásluhovej a solidárnej časti, tak tá zásluhová časť by sa časom rozplynula a vlastne ľudia, ktorí sa snažili, tak tí by na to dlhodobo doplácali." - Pavol Kárász (STV 22.4.2010)
Ako v skutočnosti valorizácia pevnou čiastkou zmení rozdiely medzi vysokými a nízkymi dôchodkami? Napríklad priznaných vo výške 200 € a 1000 €?
Ak by sa dôchodky valorizovali stále o rovnaké percento, nižší dôchodok by vždy tvoril 20 % toho vyššieho a tento pomer by platil aj pre porovnanie celoživotne vyplatených súm.
Pre podrobnejšie údaje musíme vychádzať z prognózy rozhodujúcich ekonomických ukazovateľov. Predpokladajme ročne 2 % infláciu a 4 % rast priemernej mzdy. Valorizácia dôchodkov je potom 3 % a reálny rast 1 % ročne.
Po 16 rokoch, čo je približne priemerný vek poberania dôchodku, tak pôvodne 200 eurový dôchodok dosiahne reálnu výšku 232,19 €. Za celý život sa tak takémuto dôchodcovi vyplatí 41 419 € - v priemere za mesiac 215,72 €.
Dôchodcovi s pôvodne 1000 eurovým dôchodkom päťkrát viac - 207 094 €.
Pri valorizácii o rovnakú sumu musíme vychádzať z priemerného dôchodku, ktorý je 340 €. Valorizácia dôchodkov v prvom roku je 3% * 340 = 10,2 €. V nasledujúcom roku 10,51 € atď.
Po 16 rokoch tak pôvodne 200 eurový dôchodok dosiahne nominálnu výšku 389,71 €. Po odčítaní 2 % rastu cien za každý rok to predstavuje reálnu výšku 289,56 €. Reálna hodnota celoživotného dôchodku je potom 47 040 €.
Pôvodne 1000 eurový dôchodok dosiahne po 16 rokoch valorizácie o jednotnú sumu nominálnu výšku 1189,71 €. To je reálna výška 884,0 €. Celoživotný reálny dôchodok je 179 993 €.
Nový pomer je teda 47 040 € / 179 993 €, čo je 26,1%.
Pri valorizácii dôchodkov o rovnaké percento bude tvoriť celkovo vyplatený dôchodok človeka s pôvodne 200 eurovým dôchodkom 20% človeka začínajúceho s 1000 €.
Pri valorizácii dôchodkov o rovnakú sumu sa tento pomer zmení z 20% na 26,1%. To je celkový dopad valorizácie o jednotnú sumu po celých 16 rokov!
V prípade, že nominálny rast miezd dosiahne 5% a reálny 3%, je toto percento 27,2%. Takýto nárast miezd sa už ale neočakáva.
To znamená, že aj keby nadpriemerné dôchodky neboli vysoko nadhodnotené nad "princíp zásluhovosti", valorizácia jednotnou sumou by zabezpečila len niekoľko percentnú solidaritu.
V skutočnosti sú však vysoké dôchodky nafúknuté o desiatky percent z troch dôvodov.
1. Pri výpočte mesačnej výšky dôchodkov sa nezohľadňuje skutočnosť, že ľudia s vysokým príjmom žijú dlhšie než s nízkym. R. Sulík pred voľbami už na základe tejto skutočnosti konštatoval, že "Dnešný systém tak nie je ani solidárny a ani spravodlivý a úplný nonsens je, že chudobní doplácajú na bohatých."
2. Napriek tomu, že dôchodok sa poskytuje za celoživotnú prácu, priemerný zárobok sa počíta len z posledných 20 až 25 rokov. V roku 2004 to bolo dokonca len 10 rokov.
3. Napriek tomu, že podľa princípu zásluhovosti by doba štúdia nemala byť vôbec započítavaná do počtu odpracovaných rokov, v súčasnosti sa započítava tak, ako keby aj počas týchto rokov boli platené odvody na úrovni uvedených, približne 20, spravidla najlepších rokov.
Nápravou nespravodlivosti podľa bodu 2 a 3 sa zaoberá aj zvyšná časť uvedeného článku Jána Tótha vo včerajšom SME: "Ak by sme priradili každému priemerný príjem pred rokom 1990, tak by sa nerovnosť výrazne zmenšila ..." Ja dodávam, že za dobu štúdia by stačilo priradiť aj 0,7 priemerného príjmu. Najmä ak dobua štúdia presahuje 5 rokov.
Ak chcel článok p. Tótha povedať to, že takáto zmena v dôchodkovom systéme by priniesla viac než valorizácia jednotnou čiastkou, potom mu naozaj môžeme dať za pravdu.
Skutočným dôvodom však nie je to, že valorizácia dôchodkov o rovnakú čiastku by priniesla príliš veľa solidarity, ale to, že by naopak odstránila len niekoľko percent z terajšieho doplácania chudobných na bohatých.
Naopak, automatické priradenie priemerného príjmu za roky spred 1990 a ešte nižšieho príjmu za dobu štúdia, by mohlo doplácanie chudobných na bohatých odstrániť možno aj úplne.
