Chudobní doplácajú na bohatých "Predošlá pravicová vláda (t.z., že ešte druhá Dzurindova) zmenila systém starobného zabezpečenia tak, že chudobní financujú nielen svoje starobné dôchodky, ale čiastočne aj dôchodky bohatých.... Dnešný systém tak nie je ani solidárny a ani spravodlivý a úplný nonsens je, že chudobní doplácajú na bohatých. ... Jediné riešenie preto je zrušiť (takzvanú) zásluhovosť v prvom pilieri, ktorý by sa tak stal už len solidárnym". Doplnené o poznámky v zátvorkách.
Tieto tvrdenia podkladá štatistikami o tom, že kvôli všeobecne vyššiemu veku dožitia ľudí s vyšším príjmom, tí najbohatší poberajú dôchodok v priemere až o 8 rokov dlhšie než tí najchudobnejší. Respektíve o 4 roky dlhšie ako priemerní.
Keď sa im potom dôchodok vypočíta tak, akoby ho mali poberať len priemernú dobu, v skutočnosti je im vyplatených o desaťtisíce eur viac. Napríklad pri priznanom dôchodku 1000 € a dĺžke poberania 20 rokov namiesto priemerných 16 rokov a pri 1 % ročnom reálnom raste dôchodkov ide o prilepšenie o 57 tisíc €.
Navyše, aj keby sa dôchodca s takýmto dôchodkom dožil len priemerného veku, tak mu je na dôchodku vyplatených pravdepodobne podstatne viac, než sám zaplatil na odvodoch. Vo väčšine prípadov majú totiž ľudia s vysokými príjmami aj vysokoškolské vzdelanie. Takže sa im do výpočtu výšky dôchodku započíta približne 10 rokov štúdia tak, akoby počas nich platili rovnaké odvody, ako počas odpracovaných rokov. Napríklad, keď odvody platia po dobu 37 rokov zamestnania, ale do dôchodku sa im započíta 47 rokov, znamená to prilepšenie o 27 %. Za 16 rokov poberania dôchodku je to prilepšenie o ďalších 44 tisíc eur.
Spolu je to zvýhodnenie nad zaplatené odvody o viac než 100 tisíc eur. To je čiastka, ktorú musia zaplatiť ostatní, teda chudobní a priemerní. Pred voľbami to Richard Sulík jednoznačne odmietal a naopak sľuboval solidaritu. Čiže opačnú bilanciu. Prispievanie bohatých chudobným.
Pravda je taká, že valorizáciou dôchodkov o pevnú čiastku sa k solidarite nedopracujeme. Pri inflácii 2 % a raste miezd 4 % sa za 20 rokov valorizácie 1000 eurového dôchodku pevnou sumou zníži reálne vyplatený dôchodok v súhrne o 42 tisíc eur. A to nie je ani polovica z vypočítaného 100 tisíc eurového prilepšenia.
Na druhej strane však nejde o malú čiastku a tak ako prvý krok by sa valorizácia dôchodkov o pevnú čiastku mala bez váhania prijať.
Realita je však taká, že po voľbách už minister Jozef Mihál hovorí len o tom, že valorizácia dôchodkov bude pozostávať z dvoch častí. Pevnej sumy a určitého percenta v takom pomere, že nožnice medzi dôchodkami sa budú naďalej otvárať, len pomalšie ako doteraz.
Otváranie nožníc medzi dôchodkami znamená, že sa bude zväčšovať aj čiastka, ktorou chudobní doplácajú na bohatých. Akurát nie tak výrazne, ako to naplánovali tí, ktorí dôchodkovú reformu schválili.
Aby boli Obyčajní ľudia hodní svojho mena, mali by jednoznačne vytrvať na svojej požiadavke. Aj keď sa vyjadrenie vlády o valorizácii dôchodkov aj rovnakým percentom nebude dať obísť, je možné presadzovať, aby tvorilo minimálny podiel z celkovej valorizácie. Pre úplné eliminovanie zvýhodnenia bohatých, ktoré sa jednoznačne ukazuje ako finančne neudržateľné, je treba hľadať ešte ďalšie spôsoby. Napríklad, hlavný ekonóm UniCredit Bank Ján Tóth navrhuje urobiť to "extra zdanením vyšších dôchodkov".
Ešte dôležitejšie by však bolo zabrániť tomu, aby sa aj naďalej priznávali dôchodky s takýmto finančne neudržateľným zvýhodňovaním tých, čo na to nie sú vôbec odkázaní. Žiaľ, o tom všetci politici, dokonca aj tí "obyčajní", mlčia
PS: V predchádzajúcom článku uvádzam, že zvýhodnením bohatých je aj to, že sa priemerný zárobok pre stanovenie výšky dôchodku počíta len z posledných 10 až 25 rokov. Na druhej strane sú však znevýhodnení tým, že sa im príjem nad 1,25 násobok priemernej mzdy nezapočítava celý. Tieto dve opatrenie majú približne rovnako veľký, proti sebe pôsobiaci účinok a tak je na mieste predpokladať, že sa navzájom eliminujú.
