Ahoj mami.
Mohla som to m dať aj veľké, možno by ťa to potešilo. Potešilo?
Keď som sa učila písať, kde si bola? Vieš, že mi to nešlo a dostala som veľké prasa do zrkadielka? Bolo také veľké ako moja bezradnosť. Kde si? Ako sa má malé dieťa vyrovnať s odchodom rodiča? Vieš mami matematika mi naozaj veľmi nešla, čísla som nechápala. Nemali sme byť traja? Ja, ty a tati.
Pamätáš? mala som krásne modré šaty keď som si išla pre prvé vysvedčenie. Iba vrkoč som mala trochu na krivo. Ale bola som pekná. Naozaj. A myslela som, že prídeš, keď už som veľkáčka a chodím do školy. Zvierala som v rúčke ten kus papiera ako záruku toho, že prídeš domov. K nám. Ja som ťa čakala. Tati nie. Bol prvý prázdninový deň a pýtala so sa tatiho, či sa vrátiš. Ako len odpovedať na takú otázku? A ako pochopiť odpoveď? Pozri moja, nie tvoja matka nepríde a nepýtaj sa ma to už.Hovoril som ti to už sto krát. Tati sa hneval, videla som to už toľko krát. Nechcel o tebe hovoriť. Ale ja som nevedela prečo. Mami čo si mu urobila? Ako môže sedem ročné dieťa vedieť, prečo mama a tati nežijú spolu? Prečo sa tati mračí? A prečo tati plače, keď si myslí, že ho nevidím?
Ty mami a spomínaš si na deň matiek, keď som nevedela komu mám nakresliť to srdiečko? Nespomínaš viem, na mnohé si si nikdy nespomenula. Vieš kedy som mala narodeniny? A ako zúfalo som sa snažila byť šťastná.. A nepripomínať tatimu, že áno ja som následok a ty si príčina. Áno ty mami. Mami ja viem, že si nespomínaš. Radšej. Alebo bolo všetko inak? Kto klamal?
