Miluje niekoho, kto má v srdci inú,
miluje ju, hoc ona nie je už tu,
viem, že v srdci bude mať vždy tu jedinú,
ale pokúsim sa mu do srdca preniknúť.
Viem, ako ho to bolí, aké má výčitky
ako ho to trápi v jeho krásnej duši.
Má výčitky, hoc na tom nemá viny,
aj tak je kvôli tomu strašne skľúčený.
Viem, že mňa do svojho srdca nikdy tak nepustí ako ju,
má ju tam naveky hlboko vyrytú, len ju, tú jedinú.
Nechcem ju z tade vytlačiť, ani zabrať jej miesto,
ale chcem vyplniť to, čo ešte voľné v jeho srdci ostalo.
Nechcem konkurovať, nechcem, aby na ňu zabudol,
aby si ju zo srdca vymazal a vytrhol,
chcem, aby ma ozaj ľúbil, nevadí, ak tu bude aj ona,
veď ona, čestné miesto v jeho srdci na veky má.
Nemôžem jej konkurovať, bola jeho pravá
a tá až do smrti v srdci zapísaná ostáva.
Chápem to a neľutujem, že práve jeho tak veľmi milujem,
všetku lásku mu opätujem a do veľkej lásky vypestujem.
Viem, že nech to bude ako bude, vydržím
a o miesto v srdci sa s ňou podelím.
Chcem, aby bol pri mne šťastný a nezažil už viac sklamaní,
milujem ho a nechcem to meniť, naše duše sa akosi veľmi prepojili.
Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(0)
