Nechcem ťa pustiť a nechcem ísť,
hoc je to len na pár dní.
Bez teba sa ťažko vstáva,
bdie, no najhoršie zaspáva.
Chvíľa bez teba a je mi clivo,
zrazu je v srdci o dosť prázdno.
Telefonát je slabá útecha,
počujeme sa len na pol ucha.
Preto ťa teraz držím, zvieram,
tisnem pery k tvojím perám,
nežne bozkám a oči mi slzia,
nemám rada odlúčenia.
Ozvala sa píšťalka, vlak už hučí,
tisnú sa nám slzy do očí.
Púšťam tvoje ruky z mojich dlaní,
vagóny sa rozhýbali.
Ruka na skle a posledné pohľady,
čo dopriali nám odostreté závesy.
Strácam ťa z dohľadu a som sama,
niečia prítomnosť prázdno nenahrádza.
Vláčik si spieva rezko v pred,
no ja by som radšej šla hneď späť.
Zasvieti telefón, prezváňaš,
s predĺženou tvárou ťa odzváňam.
Na chvíľu ma naša fotka poteší,
chcem ťa opäť držať v náručí,
len pár chvíľ a mne je už smutno,
pár dní to znie ničivo...
