Klamal si a to sa nepatrí

Ako si mohol? Som ti verila,
čo som si len myslela?
Ako som ti veriť mohla?
Bola som tak strašne hlúpa!
Že prepáč? To sa ti povie,
z MôJHO srdca sa klamanie leje!
Ja som bola úprimná,
asi aj hlúpa a naivná.
Vodil si ma za nos celý čas,
ty si bol ten, čo spojil a rozdelil nás.
Mám ti odpustiť? Nemám?
Neviem, mám v tom zmätok, ešte sa v tom nevyznám.
Ľúbila som ťa, si ma zradil.
Ach Bože! Stále ťa ľúbim.
Moju dôveru si teraz stratil.
O odpustenie tu teraz prosíš, už viem čo spravím!
Vidím, že chápeš, čo si spravil,
oklamal si ma a veľmi ranil,
klamal si a to dosť bolí,
tak už prestaň nebudz hlúpy,
nemám náladu na tvoje scény.
Prosíš o odpustenie, o milosť.
Nie! Necítim k tebe zlosť!
Chceš to teda napraviť?
Poviem ti, čo máš urobiť!
Sľúb mi, že mi klamať nebudeš,
a viac ma nesklameš.
A teraz pravdu, čo ku mne cítiš?
Zahrávaš sa? Či ma ľúbiš?
Tak predsa ku mne to čaro cítiš,
kľačíš a o odpustenie prosíš.
Je to všetko na mne,
určím, čo medzi nami bude.
Bude koniec a či nie? Váhať nemusím,
veď viem, že ťa stále ľúbim.
Potom všetkom cítim, že to chápeš,
že mňa klamať už viac nesmieš.
Odpustím ti a zabudnem, ak mi sľúbiš,
že mi neublížiš a viac nezradíš a neraníš,
že už nikdy nezaklameš
a nikdy viac nepodvedieš,
že už nikdy nepodceníš lásku
a jedine mne dáš našu lásku.
Tak mi to sľúb a tu prisahaj,
o odpustenie požiadaj.
Láska všetko verí, všetko dúfa,
aj tebe druhú šancu predsalen dáva.
Láska je silná, odpúšťa a dáva milosť,
tak teda vravím, dávam ti ďaľšiu možnosť!
Vezmi si ju a využi,
odnes si ma v náruči.
A je to! Máme potom,
prisahal si mi aj pred Bohom,
máš odpustené,
veď inak to nejde, keď sa milujeme.
Som si istá a ti verím,
Ach tá láska, ja ťa ľúbim.
Tak sme spolu, už nikdy viac,
prosím nezraď mňa, nezraď nás.