Najkrajší dar!

Pohľad si mi daroval,
do očí si mi pozeral,
povedal si: "nemusíš sa trápiť,
ja ti s tým pomôžem, tak to má byť."
Úsmev si mi daroval
a nežne ma objímal,
zrazu prišla tá krásna chvíľa,
pochopila som, chcem viac než priateľa.
Nežný bozk si mi daroval,
na líčko nežne pobozkal,
a práve vtedy som to pocítila,
vždy to medzi nami láska bola.
To slovko si mi daroval,
presne to, čo vraví, ako si ma miloval,
cítim sa tak zahambená,
že som bola taká nevšímavá.
Už nič nemusíš darovať,
to ja sa teraz musím spamätať,
vždy si tu bol a si ma ľúbil,
ty si to už dávno vedel a cítil.
Ešte som z toho trošku zmätená,
tak trošku i otrasená.
Nie, neboj, žiadne scény,
veď ma poznáš, buď trpezlivý.
Je to pre mňa celé nové,
tak kúzelné a nepoznané.
Nenaliehaj prosím, daj mi čas,
som tak nervózna, trasie sa mi hlas,
ako keby sme sa stretli prvý raz.
Je to zrazu také iné,
tak krásne a nevinné.
Už to chápem, nie je to priateľstvo,
je to láska, presne to nás stretlo.
Daj mi ešte chvíľu
nech sa otrasiem a naberiem silu.
Všetko to sa deje tak rýchlo,
hoc to tu stále medzi nami bolo.
Som šťastná, chcem byť s tebou,
túliť sa a ľúbiť ťa nehou.
Ešte trošku času mi treba,
kým si uvedomím, že som vždy ľúbila iba teba.
Jediné, čo ti s istotou teraz vravím,
je: aká som zmätená a ťa ľúbim.
Chcem byť s tebou, som si istá,
nech nám teda horí tá lásky iskra.