Pár slov a veľa sĺz,
padajúcich do našich sŕdc,
posledné objatie, rozlúčenie,
prichádza dlhé odlúčenie.
Vo vlaku rastie diaľka viac,
skúša lásku, čo je v nás,
odlúči nás na metre míle,
nič s tým iné nespravíme.
Nechcem odísť,
nechceš ma pustiť,
odísť musím,
veď sa ti vrátim.
Tisíce metrov a pár míľ,
s inou si ma nepomýľ,
večer zavoláme ,napíšeme,
na chvíľu sa priblížime.
V noci tiché vzlyky, stony,
po líci nám tečú slzy,
zrazu sme tak veľmi sami,
ďaleko a odlúčení.
Moja ruka tíško čaká,
kým sa v tvojej opäť schová,
kým sa naše dlane spoja
a viac sa už nerozdelia.
Plynú dni a plynie čas,
tak preskúšal nás v láske sám,
vydržali sme tie muky
odlúčenia na veľké diaľky.
Ruka v ruke sme už jedno,
čo všetko ťažké prekonalo,
už ma držíš, objímaš,
z náruče ma nepúšťaš.
Nechceme už skúšky lásky,
veď nás dlho pokúšali,
tak sa teda tuho držme,
navždy spolu z lásky buďme.
