
Ako ma môžeš takto lacno klamať?
Nechápem, prečo sa musíš do mňa starať?!
Čo chceš?! Čo čakáš?! Čo žiadaš?!
Daj mi pokoj, to chcem tak veľa?
Hoc som stále z teba vedľa,
mojím citom to už nedá.
Chcem mať už svoj pokoj v duši,
nech ma v nej viac už nič nedusí.
Nechcem vravieť, si na vine,
len tvrdím, že nám dvom to spolu nepôjde.
Chcem, aby si pochopil, a viac ma už neranil,
všetko, čo mi povieš vravíš, ma len v duši stále trápi.
Neviem, čo čakáš a viac chceš, keď láska je už dávno preč,
keď cítime obaja, že je to lacná pretvárka.
Prosím pochop a choď hneď preč!